Karas obyčajný alebo karas zlatistý (Carassius carassius) je stredne veľký druh kaprovitej ryby. Je to sladkovodná ryba, odolná voči znečisteniu a so schopnosťou prezimovať bez kyslíka.

Karas obyčajný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Carassius carassius
Linnaeus, 1758
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Živí sa planktónom, bentosom a rastlinami. Kŕmi sa hlavne v noci.[2] Dožíva sa 10 až 15 rokov.[3]

Rozšírenie upraviť

Je široko rozšírený európsky druh, jeho areál siaha od Anglicka po Rusko; od severného polárneho kruhu v škandinávskych krajinách a po juh v strednom Francúzsku a oblasti Čierneho mora.[4] Jeho biotop zahŕňa jazerá, rybníky a pomaly tečúce rieky. Bolo zistené, že ryba pochádza z Anglicka a nie je introdukovaná.[5][6]

Nie je veľmi konkurencieschopný a ak sa v prostredí nachádzajú ostatné druhy rýb (hlavne dravce) je jeho populácia malá.[2]

Na území Slovenska je zákonom chránený[7] a jeho lov je celoročne zakázaný[8].

Opis upraviť

Karas obyčajný je stredne veľký kapor, ktorého dĺžka tela je zvyčajne 15 centimetrov a zriedka presahuje hmotnosť viac ako 2 kilogramy[9]. Jeho maximálna celková dĺžka u samcov bola 64 centimetrov[10] a najťažšie jedince vážili 3 kilogramy.[11]

Všeobecný opis jeho tela je „zlato-zelenej žiarivej farby“[2], ale presnejší zdroj uvádza, že mladé ryby sú zlato-bronzové[12], ale s dospelosťou tmavnú[12], až kým nezískajú tmavozelený chrbát, bronzové horné boky, zlaté brucho a dolné boky,[12] červenkasté alebo oranžové plutvy[5][12] aj keď existujú aj iné farebné variácie. Jednou z charakteristických vlastností je konvexne zaoblená plutva na rozdiel od hybridov Carassius gibelio, ktoré majú konkávne plutvy.[5][13]

Tvarové variácie karasa môžu byť veľmi rôznorodé. Ak sú prítomné dravé ryby, ako sú šťuka alebo ostriež, dochádza k indukovanej zmene morfológie populácie zo štíhlej do kompaktnejšej formy a vysokej formy s dobre zaoblenými plutvami, a dravce ho nedokážu tak ľahko zhltnúť.[14] Ak je v prostredí nedostatok potravy alebo kyslíka tvorí karas zakrpatené a pomaly rastúce populácie.[3]

Karas obyčajný je typovým druhom rodu karas.

Existujú správy o hybridizácii medzi karasom obyčajným a karasom striebristým (Carassius auratus)[5], ktorý bol overený produkciou životaschopných hybridov v laboratórnych podmienkach.[5] Napriek tomu, že takto vyrobené hybridy boli sterilné alebo takmer podobné, vyvoláva znepokojenie genetická kontaminácia pôvodnej populácie;[5] aj keď sa hybridy nemôžu ďalej množiť, hybridy F1 vykazujú hybridnú silu alebo heterózu, pretože sú oveľa schopnejšie pri hľadaní potravy a vyhýbaniu sa predátorom ako ktorýkoľvek z ich rodičov, čo môže predstavovať možnú hrozbu pre pôvodnú populáciu karasa.[5]

Fyziológia upraviť

Karasy vykazujú niektoré pozoruhodné fyziologické adaptácie na svoje prostredie. Napríklad v zimných podmienkach bez kyslíka môže Carassius carassius prežiť značnú dobu anaeróbnou respiráciou, pričom hlavným konečným metabolickým produktom je etanol; schopnosť, ktorá je medzi stavovcami veľmi neobvyklá. Aj vďaka tomu môžu ryby prežiť anaeróbne podmienky aj počas leta, ale v oveľa obmedzenej miere; zimný fenotyp môže použiť kvasenie ako náhradu dýchania niekoľko týždňov. Pokusne sa ryby udržiavali v anoxických podmienkach 140 dní. Anoxia môže byť najdlhšie tolerovaná v chladných vodách, dokonca až do 0 °C, pretože chladné podmienky znižujú rýchlosť metabolizmu. Produkcia alkoholu sa vyskytuje hlavne vo svalových tkanivách, ale aj v pečeni, kde sa predpokladá, že tento proces vzniká. Aj karas striebristý môže podobne produkovať alkohol vo svalových tkanivách, ale v oveľa obmedzenejšej miere.[15][16]

Bol objavený v jazierkach v Polabí, kde zimoval v prostredí s veľkým obsahom sírovodíkov.

Rozmnožovanie upraviť

Pohlavne dospieva v 3. až 5. roku života. Neresí v od mája do júla vo viacerých dávkach. Kladie cca 300 tisíc ikier, ktoré lepí na rastliny. Ikry potom neochraňuje.[3] Liahnu sa do 8 dní.[9]

Referencie upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Crucian carp na anglickej Wikipédii.

  1. Freyhof, J. & Kottelat, M. 2008. Carassius carassius. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T3849A10117321. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T3849A10117321.en. Prístup 22. december 2021.
  2. a b c Kottelat, M. and J. Freyhof 2007 Handbook of European freshwater fishes. Publications Kottelat, Cornol, Switzerland. 646 p.; Fisbhbase Ref. 59043
  3. a b c Holčík J., Hensel K.. Ichtyologická príručka. 1971. vyd. Bratislava : Obzor. S. 114.
  4. Holopaien et al., 1997b
  5. a b c d e f g SMARTT, Joseph. A possible genetic basis for species replacement: preliminary results of interspecific hybridisation between native crucian carp Carassius carassius (L.) and introduced goldfish Carassius auratus (L.) [online]. =Aquatic Invasions, 2007, [cit. 2021-12-22]. S. 59 – 62. Dostupné online. DOI:10.3391/ai.2007.2.1.7
  6. (Smartt, 2007) cituje Wheeler 1972, 2000, Copp etal. 2005
  7. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 158/2014 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2014-05-22, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online.
  8. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 185/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2006-03-17, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online.
  9. a b Carassius carassius (Linnaeus, 1758) [online]. fishbase.mnhn.fr, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online.
  10. Koli, L. 1990 Suomen kalat. [Fishes of Finland]. Werner Söderström Osakeyhtiö. Helsinki. 357 p. (in Finnish). Fishbase Ref. 6114
  11. Muus, B.J. and P. Dahlström 1968 Süßwasserfische. BLV Verlagsgesellschaft, München. 224 p. 224. Fishbase Ref.556
  12. a b c d WELLBY, Ian; GIRDLER, Ash; WELCOMME, Robin. Fisheries Management: A Manual for Still-Water Coarse Fisheries. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2010. Dostupné online. ISBN 978-1-4051-3332-6. S. 49. ,s. 49
  13. FAS. Crucian Carp [online]. Farnham Angling Society, 2010, [cit. 2021-12-22]. Dostupné online. Archivované 2021-12-22 z originálu.
  14. BRÖNMARK, Christer; MINER, Jeffrey G.. Predator-Induced Phenotypical Change in Body Morphology in Crucian Carp. Science, 1992-11-20, s. 1348–1350. Dostupné online. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.258.5086.1348.
  15. Shoubridge, E. A. & Hochachka, P. W. (1980). Ethanol end product of vertebrate anaerobic metabolism. Science, N.Y. 209,307-308.
  16. BLAŽKA, Pavel; OKROUHLÍK, Jan. Život bez kyslíku. Vesmír (Praha: Vesmír), 2005-10-13. Dostupné online [cit. 2021-12-22]. ISSN 1214-4029.

Iné projekty upraviť