Johannes Kepler

(Presmerované z Kepler)

Johannes Kepler (* 27. december 1571, Weil der Stadt – † 15. november 1630, Regensburg) bol nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies.

Johannes Kepler
nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
Narodenie27. december 1571
Weil der Stadt, Nemecko
Úmrtie15. november 1630 (58 rokov)
Regensburg, Nemecko
PodpisJohannes Kepler, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Johannes Kepler
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Johannes Kepler

Johannes Kepler sa narodil vo Weil der Stadt na juhozápade Nemecka. Jeho otec bol vojak-žoldnier, a zomrel, keď bol Johannes päťročný. Matka bola dcérou hostinského a Johannes bol ich prvorodené dieťa.

Vyštudoval na univerzite v Tübingene, tu u významného astronóma tej doby, Michaela Maestlina (1550 - 1631) študoval astronómiu. Po smrti Tycha Brahe v roku 1601 Kepler zaujal pozíciu kráľovského matematika v Prahe. Na základe dát získaných Brahom určil eliptickú dráhu planéty Mars. V roku 1612 opustil Prahu a odišiel do Linzu. Po smrti manželky a dvoch synov sa opäť oženil, no prenasledovali ho osobné a finančné problémy. Zomreli mu dve malé dcéry a tak sa vrátil do Württemburgu. Johannes Kepler zomrel po krátkej chorobe v Regensburgu. Po celý svoj život bol Kepler veľmi silne nábožensky založený. Vo svojich dielach sa často odvoláva na Boha.

Keplerove zákony

upraviť

Hlavný článok: Keplerove zákony

Tri základné zákony pohybu nebeských telies:

  1. Planéty obiehajú okolo Slnka po eliptickej dráhe, pričom Slnko je v jednom z ich spoločných ohnísk.
  2. Sprievodič spájajúci Slnko s planétou opíše za rovnaký čas rovnako veľkú plochu.
  3. Pomer druhých mocnín obežných dôb ľubovoľných dvoch planét sa rovná pomeru tretích mocnín hlavných polosí ich obežných dráh.
 
Epitome astronomiae copernicanae, 1618

Objavom tzv. Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis ďalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napr. umelých družíc.

Kepler nepovažoval Slnko za jednu z mnohých stálic.

Jednotlivé diela (po latinsky):

  • Mysterium cosmographicum (doslova Záhada sveta) (1596)
  • Astronomiae Pars Optica (doslova Optická časť astronómie) (1604)
  • De Stella nova in pede Serpentarii (doslova O novej hviezde v nohe Hadonosa) (1604)
  • Astronomia nova (doslova Nová astronómia) (1609)- tu publikoval Kepler svoje prvé dva zákony, ktorými sa riadi pohyb planét
  • Dioptrice (doslova Dioptria) (1611)
  • Epitome astronomiae Copernicanae (vydané v siedmich dieloch medzi 1618 a 1621) - tu preberá heliocentrickú astronómiu
  • Harmonices Mundi (doslova Harmónia sveta) (1619)- tu publikuje Kepler svoj tretí zákon
  • Tabulae Rudolphinae (1627)
  • Somnium (doslova Sen) (1634) - považované za prvého predchodcu vedeckej fantastiky.

Iné projekty

upraviť