Kolba
rozlišovacia stránka
Kolba môže byť
- zastarano alebo nárečovo: pažba pušky[1][2], pozri pažba a puška
- v dávnejšej slovenčine:
- v stolárstve: držiak na vrták[2]
- v histórii rytierstva: a) rytiersky turnaj v podobe bitky dvoch skupín jazdcov, pričom spočiatku mali obyčajne tupé zbrane a často boli bez zbroje a od 14. storočia mali obyčajne kyjaky a plnú zbroj, po nemecky buhurt[7][8][9][10][11], b) rytiersky turnaj typu tjost (po česky klání), príp. v širšom zmysle rytiersky zápas len dvoch rytierov[12][6][13][14][15][16][17], c) rytierska hra typu Ringrennen[6][18][19], pozri pod rytiersky turnaj (alebo pozri buhurt, tjost a Ringrennen)
- vrch vo Veporských vrchoch na východ od Ľubietovej, pozri Kolba (vrch vo Veporských vrchoch)
- ložisková oblasť vo vrchu Kolba na východ Ľubietovej[20]
- priezvisko, napr.:
Etymológia upraviť
1. Významy „pažba pušky“, „banka“ a „črpák“ (a pod.) sú prevzaté z nemčiny, konkrétne zo strednohornomeckého (ale ešte aj v 19. storočí bežne používaného) slova kolbe (v dnešnej nemčine Kolben), ktoré znamenalo okrem iného kyjakovitý či zhlukovitý predmet. 2. O významoch súvisiacich so zápasom (rytierov a pod.) sa obyčajne uvádza, že sú domáceho pôvodu, konkrétne, že domáce slovo kolba pochádza od slovesa klať (ktoré pochádza z praslovanského slovesa *kol-ti =klať, bodať, štiepať, sekať), resp. možno domáce slovo kolba pochádza už z praslovanského *kol-ьba, ktoré pochádza od slovesa *kol-ti. Prinajmenšom v špecifickom význame „bitka dvoch skupín jazdcov s kyjakmi a v plnej zbroji (od. 14. stor.)“ však preráža aj nemecké slovo kolbe (pozri vyššie), pretože tento druh rytierskeho turnaja sa v nemčine volal Kolbentournier a príslušný kyjak rytiera sa volal kolbe.[21][22][23][24][25][7][26][27]
Referencie upraviť
- ↑ kolba. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. 1054 s. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- ↑ a b kolba. In: Slovník slovenských nárečí 1 A - K. Bratislava : Veda, 1994. ISBN 80-224-0183-8. S. 799.
- ↑ a b c kolba. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
- ↑ kolbište. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 275.
- ↑ kolba. In: HAVRÁNEK, Bohuslav, ed. a kol. Slovník spisovného jazyka českého. Praha: Academia, 1989. dostupné online
- ↑ a b c kolba (strana 0720). In: Česko - německý slovník Fr. Št. Kotta. Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR, v. v. i. dostupné online (pôvodne: KOTT, F. Š. Česko-německý slovník zvláště grammaticko-fraseologický (Díl první – sedmý; Dodatky). Praha: František Šimáček, 1878-1893).
- ↑ a b Ďuranová, V. Druhy rytierskych turnajov a ich priebeh. In: MELIŠ, J. (ed.). Rytierstvo: element v živote stredovekého človeka : sympózium, 5. - 7. novembra 2004, Trnava. Trnava: Trnavský historický spolok, 2005. ISBN 80-969408-6-4, S. 15
- ↑ Turnier. In: Lexikon des Mittelalters. CD-ROM. Verlag J.B. Metzler, 2000. ISBN 3-476-01819-9.
- ↑ Jagic, V. Dr. Joh. Knieschek, Zu dem Gedichte Ludiše und Lubor…. In: Jagic. V. (ed.). Archiv für slavische Philologie. 10. Band. Berlin 1887. [1] S. 203
- ↑ Klání. In: Ottův slovník naučný 14 Karetl – Kraj. V Praze : J. Otto, 1899. 1066 s. Dostupné online. S. 300-301.
- ↑ kolba (strana 0720). In: Česko - německý slovník Fr. Št. Kotta. Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR, v. v. i. dostupné online (pôvodne: KOTT, F. Š. Česko-německý slovník zvláště grammaticko-fraseologický (Díl první – sedmý; Dodatky). Praha: František Šimáček, 1878-1893). („souboj bez brnění, rozdílný od turnaje, jenž se v odění rytířském konával“)
- ↑ kolba in: Vokabulář webový [online]. vokabular.ujc.cas.cz, [cit. 2018-01-13]. Dostupné online.
- ↑ Stechspiel, stechen. In: Frühneuhochdeutsches Wörterbuch [online]. fwb-online.de, [cit. 2018-01-13]. Dostupné online.
- ↑ Ďuranová, V. Druhy rytierskych turnajov a ich priebeh. In: MELIŠ, J. (ed.). Rytierstvo: element v živote stredovekého človeka : sympózium, 5. - 7. novembra 2004, Trnava. Trnava: Trnavský historický spolok, 2005. ISBN 80-969408-6-4, S. 14
- ↑ klání. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 3. H – Kn. Praha: Československý kompas, 1927. S. 999
- ↑ kolba. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. ISBN 80-967524-6-4.
- ↑ kolba (strana 0593). In: Česko - německý slovník Fr. Št. Kotta. Ústav pro jazyk český Akademie věd ČR, v. v. i. dostupné online (pôvodne: KOTT, F. Š. Česko-německý slovník zvláště grammaticko-fraseologický (Díl první – sedmý; Dodatky). Praha: František Šimáček, 1878-1893).
- ↑ Stechspiel. In: Deutsches Wörterbuch von Jacob Grimm und Wilhelm Grimm dostupné online
- ↑ Ďuranová, V. Druhy rytierskych turnajov a ich priebeh. In: MELIŠ, J. (ed.). Rytierstvo: element v živote stredovekého človeka : sympózium, 5. - 7. novembra 2004, Trnava. Trnava: Trnavský historický spolok, 2005. ISBN 80-969408-6-4, S. 19
- ↑ ĽUBIETOVÁ, Obec. Projekt obnova baníckej histórie [online]. lubietova.sk, [cit. 2018-01-13]. Dostupné online. Archivované 2018-01-14 z originálu.
- ↑ Machek, Václav, ed. (1968), „kolba; kláti“, Etymologický slovník českého jazyka (2. vyd.), Praha: Academia, str. 267; 252, OCLC 462860947.
- ↑ Kolben (Herkunft). In: Kolben, der [online]. duden.de, [cit. 2018-01-13]. Dostupné online.
- ↑ Kolbe. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 9. Altenburg 1860, S. 653. dostupné online
- ↑ ĽUBOR, Králik. Z etymologickej problematiky Akademického slovníka cudzích slov. Slovenská reč, 2005, roč. 70, čís. 5, s. 290-291. ISSN 1338-4279.
- ↑ kolba. In: PETRÁČKOVÁ, V. (ed.) et al. Akademický slovník cizích slov. Praha: Academia. 1998. S. 397 (Poznámka: Ako pôvod všetkých významov je uvedená nemčina)
- ↑ Rejzek, Jiří, ed. (2001), „kolbiště; kláti; kůl“, Český etymologický slovník, Vozice: Leda, str. 285, 274; 302, ISBN 80-85927-85-3.
- ↑ WENZEL, W.: Deutsch-slawische Forschungen zur Namenkunde und Siedlungsgeschichte 16, Berlin: Akademie-Verlag. 1964, S. 105
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.