Kovaľov vrch
Kovaľov vrch[1] (960,6 m n. m.[2][3]) je vrch v Podbeskydskej vrchovine, krajinnom celku Stredných Beskýd.[4] Leží nad obcou Zákamenné, približne 18 km západne od Námestova.[5]
| Kovaľov vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Námestovo |
| Obec | Zákamenné |
| Pohorie | Podbeskydská vrchovina |
| Povodie | Orava |
| Nadmorská výška | 960,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°23′59″S 19°12′52″V / 49,3998°S 19,2144°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Zákamenné |
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v západnej časti Podbeskydskej vrchoviny.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Námestovo a na katastrálnom území obce Zákamenné.[1] Najbližším sídlom je východne situované Zákamenné, severovýchodne sa nachádza Novoť, juhozápadne Oravská Lesná a severozápadne Soblówka.[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.[5]
Opis upraviť
Kovaľov vrch leží na západe strednej časti vrchoviny, v hrebeni, vedúcom z vrchu Ošust (1 155 m n. m.) východným smerom na Strakov vrch (978 m n. m.). Severne sa nachádzajú Kaňovky (952 m n. m.), Veľký kopec (1 086 m n. m.), Malý kopec (1 039 m n. m.) a Vlkov vrch (921 m n. m.), severovýchodne dominujú Mechy (1 479 m n. m.) a Pilsko (1 557 m n. m.), východne leží Kurčinka (920 m n. m.), Maršalkov grúň (934 m n. m.), Strakov vrch (978 m n. m.) a Kamenný vrch (938 m n. m.), južne Mrzáčka (1 002 m n. m.), Štíbeľ (1 167 m n. m.), Paráč (1 325 m n. m.), Surový vrch (1 057 m n. m.), Rusniačka (981 m n. m.) a Kohútik (946 m n. m.) a západne Korčuľa (963 m n. m.), Juríková (928 m n. m.), Vysoká Magura (1 115 m n. m.) a Úšust (1 155 m n. m.).[5][2] Oblasť patrí do povodia Oravy, resp. jej zdrojnice Biela Orava, do ktorej vodu z južne sa zvažujúcich svahov odvádzajú krátke potoky, zo severných odteká Riečkou do Zásihlianky.[5] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady upraviť
Vrcholovú časť pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je však vidieť okolité vrcholy Podbeskydskej vrchoviny, no tiež Oravské Beskydy, Malú Fatru, Oravskú Maguru a Tatry.[7]
Prístup upraviť
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný neznačenými chodníkmi z okolitých obcí.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 6.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online.