Oravská Lesná

obec na Slovensku v okrese Námestovo

Oravská Lesná (maď. Erdőtka, 1920-1927 Erdútka, 1927-1945 Erdótka) je obec na Slovensku v okrese Námestovo.

Oravská Lesná
obec
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Námestovo
Región Hornooravský
Vodné toky Biela Orava, Katrenčíkovský potok
Nadmorská výška 780 m n. m.
Súradnice 49°22′00″S 19°11′00″V / 49,366667°S 19,183333°V / 49.366667; 19.183333
Rozloha 65,63 km² (6 563 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 443 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 52,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 23. júla 1731
Starosta Marek Majdiš[3] (nezávislý)
PSČ 029 57
ŠÚJ 509906
EČV (do r. 2022) NO
Tel. predvoľba +421-43
E-mailová adresa poslať email
Telefón 043/5593 122
Fax 043/5593 128
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Oravská Lesná
Webová stránka: oravskalesna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Obec sa nachádza na západnom okraji okresu Námestovo a teda i celej Oravy, na Lesnianskej planine, najzápadnejšej časti Podbeskydskej vrchoviny.[4] Na severnom okraji zasahujú výbežky Oravských Beskýd, z južnej strany je to masív Oravskej Magury a na juhozápade aj výbežky Kysuckej vrchoviny. Severným okrajom obce preteká Juríkov potok, centrálnu časť odvodňuje Katrenčíkovský potok a južný okraj vymedzuje tok Bielej Oravy. Značná nadmorská výška (okolo 800 m n. m.) a poloha v chladnej oblasti radia Oravskú Lesnú medzi obce s najchladnejším počasím na Slovensku. Obcou prechádza cesta II. triedy z Krásna n/Kysucou do Lokce.

Dejiny obce sú dobre zmapované, keďže podnet na jej založenie podal až v roku 1731 gróf Juraj Erdődy. Po majiteľovi územia dostala nová obec aj pomenovanie Erdútka, ktoré sa na súčasný názov zmenilo až v roku 1946. Na osídľovaní územia mal významný podiel Ján Mutnianský, ktorý sa stal aj prvým richtárom. V chotári obce postupne vznikli osady Pribišská, Bučina, Tanečník, Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská a Demänová. Samotné centrum sa začalo formovať až výstavbou kostola sv. Anny v roku 1914, čo podnietilo výstavbu nových domov v údolí. V medzivojnovom období tu mali prevádzku 4 mlyny, 2 obchody, 2 krčmy, pekáreň a potravinový gazdovský spolok. Rok po skončení I. svetovej vojny bol dokončená výstavba lesnej železničky, ktorá zjednodušila prepravu dreva z okolitých dolín (zároveň však zobrala prácu furmanom) na sklad a pílu v Lokci. V roku 1925 bola dokončená úvraťová prepojovacia trať s Kysuckou lesnou železnicou, čím vznikla Kysucko-oravská lesná železnica s prepojením na Košicko-bohumínsku železnicu v Krásne nad Kysucou.

Notársky úrad tu vznikol v roku 1938, no rozvoj zastavila ďalšia vojna, do ktorej odišli aj muži z obce. Koncom II. svetovej vojny ustupujúci Nemci zničili mosty, čím prerušili spojenie do obce. Nová cesta do Zákamenného bola dokončená v roku 1948, o dva roky neskôr bolo dokončená cesta na Čadcu. Autobusové spojenie z Námestova bolo zavedené v máji 1952 a v nasledujúcich rokoch boli vybudované pohostinstvo, obchod so zmiešaným tovarom, požiarna zbrojnica, Miestny národný výbor, škola, štvorbytovka a zdravotné stredisko. Od roku 1959 bola veľká časť obce napojená na elektrickú sieť. V roku 1960 bola otvorená základná škola, následne pribudlo zdravotné stredisko a 26. júna 1964 aj obchodný dom Lesňanka s jedálňou. V roku 1966 tu bola otvorená prevádzka Tesly Nižná a 30. augusta 1979 bol dokončený klubový dom.

Pamiatky

upraviť

Významné osobnosti

upraviť

Turizmus

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť