Oravská Lesná

obec na Slovensku v okrese Námestovo

Oravská Lesná (maď. Erdőtka, 1920-1927 Erdútka, 1927-1945 Erdótka) je obec na Slovensku v okrese Námestovo.

Oravská Lesná
obec
Kostolsva.jpg
Coat of Arms of Oravská Lesná.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Námestovo
Región Hornooravský
Vodné toky Biela Orava, Katrenčíkovský potok
Nadmorská výška 780 m n. m.
Súradnice 49°22′00″S 19°11′00″V / 49,366667°S 19,183333°V / 49.366667; 19.183333
Rozloha 65,63 km² (6 563 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 416 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 52,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 23. júla 1731
Starosta Marek Majdiš[3] (nezávislý)
PSČ 029 57
ŠÚJ 509906
EČV (do r. 2022) NO
Tel. predvoľba +421-43
E-mailová adresa poslať email
Telefón 043/5593 122
Fax 043/5593 128
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Oravská Lesná
Webová stránka: oravskalesna.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Obec sa nachádza na západnom okraji okresu Námestovo a teda i celej Oravy, na Lesnianskej planine, najzápadnejšej časti Podbeskydskej vrchoviny.[4] Na severnom okraji zasahujú výbežky Oravských Beskýd, z južnej strany je to masív Oravskej Magury a na juhozápade aj výbežky Kysuckej vrchoviny. Severným okrajom obce preteká Juríkov potok, centrálnu časť odvodňuje Katrenčíkovský potok a južný okraj vymedzuje tok Bielej Oravy. Značná nadmorská výška (okolo 800 m n. m.) a poloha v chladnej oblasti radia Oravskú Lesnú medzi obce s najchladnejším počasím na Slovensku. Obcou prechádza cesta II. triedy z Krásna n/Kysucou do Lokce.

DejinyUpraviť

Dejiny obce sú dobre zmapované, keďže podnet na jej založenie podal až v roku 1731 gróf Juraj Erdődy. Po majiteľovi územia dostala nová obec aj pomenovanie Erdútka, ktoré sa na súčasný názov zmenilo až v roku 1946. Na osídľovaní územia mal významný podiel Ján Mutnianský, ktorý sa stal aj prvým richtárom. V chotári obce postupne vznikli osady Pribišská, Bučina, Tanečník, Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská a Demänová. Samotné centrum sa začalo formovať až výstavbou kostola sv. Anny v roku 1914, čo podnietilo výstavbu nových domov v údolí. V medzivojnovom období tu mali prevádzku 4 mlyny, 2 obchody, 2 krčmy, pekáreň a potravinový gazdovský spolok. Rok po skončení I. svetovej vojny bol dokončená výstavba lesnej železničky, ktorá zjednodušila prepravu dreva z okolitých dolín (zároveň však zobrala prácu furmanom) na sklad a pílu v Lokci. V roku 1925 bola dokončená úvraťová prepojovacia trať s Kysuckou lesnou železnicou, čím vznikla Kysucko-oravská lesná železnica s prepojením na Košicko-bohumínsku železnicu v Krásne nad Kysucou.

Notársky úrad tu vznikol v roku 1938, no rozvoj zastavila ďalšia vojna, do ktorej odišli aj muži z obce. Koncom II. svetovej vojny ustupujúci Nemci zničili mosty, čím prerušili spojenie do obce. Nová cesta do Zákamenného bola dokončená v roku 1948, o dva roky neskôr bolo dokončená cesta na Čadcu. Autobusové spojenie z Námestova bolo zavedené v máji 1952 a v nasledujúcich rokoch boli vybudované pohostinstvo, obchod so zmiešaným tovarom, požiarna zbrojnica, Miestny národný výbor, škola, štvorbytovka a zdravotné stredisko. Od roku 1959 bola veľká časť obce napojená na elektrickú sieť. V roku 1960 bola otvorená základná škola, následne pribudlo zdravotné stredisko a 26. júna 1964 aj obchodný dom Lesňanka s jedálňou. V roku 1966 tu bola otvorená prevádzka Tesly Nižná a 30. augusta 1979 bol dokončený klubový dom.

PamiatkyUpraviť

Významné osobnostiUpraviť

TurizmusUpraviť

  • po   značke do Vychylovky
  • po   značke na Talapkov Beskyd
  • po   značke do sedla pod Okrúhlicou
  • po   značke do sedla Podúšust

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť