Kirgizština

jazyk
(Presmerované z Kyrgyzština)

Kirgizština (-kodifikovaný tvar) alebo zriedkavo kyrgyzština (v latinke kyrgyzcha, kyrgyz tili, v cyrilike кыргызча, кыргыз тили, v arabskom písme قىرعىز تىلى, قىرعىزچا) je úradný jazyk Kirgizska. Je to turkický jazyk kypčackej vetvy, blízko príbuzný kazaštine a karakalpačtine. Po kirgizsky hovorí asi 3 až 5 miliónov ľudí v Kirgizsku, Číne, Afganistane, Tadžikistane a v ďalších krajinách.

Kirgizština
(кыргыз тили, قىرعىز تىلى)
ŠtátyKirgizsko, Čína, Kazachstan, Afganistan, Pakistan, Tadžikistan
RegiónStredná Ázia
Počet hovoriacich3-5 000 000
Poradie-
Klasifikáciaaltajské jazyky
Písmocyrilika, arabské písmo
Postavenie
Úradný jazykKirgizsko Kirgizsko
Regulátor-
Jazykové kódy
ISO 639-1ky
ISO 639-2kir
ISO 639-3kir
Wikipédia
Adresaky.wikipedia.org
PomenovanieУикипедия, ачык энциклопедия
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Písmo upraviť

Kirgizština sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Kirgizska v roku 1991 boli snahy opäť používať latinku, kvôli veľmi silnej rusifikácii, početným rusky hovoriacim komunitám a z politických dôvodov (dobré vzťahy s Ruskom) sa tieto snahy nerealizovali. Cyrilika sa preto oficiálne používa v Kirgizsku a v bývalých krajinách ZSSR, zatiaľ čo v Číne sa používaarabské písmo.

Cyrilika Názov v kirgizštine Arabské písmo Transliterácia Latinka
(1928—1940)
IPA
А а а ا A a A a /ɑ/
Б б бе ب B b B в /b/, [w], [v]
В в ве ۋ V v V v /v/
Г г ге گ
ع*
G g G g, Ƣ ƣ /ɡ/ [ʁ]
Д д де د D d D d /d/
Е е e ه E e E e /je/, /e/
Ё ё ё يو Yo yo Yo yo /jo/
Ж ж же ج J j Ç ç (Ƶ ƶ od roku 1938) /dʒ/
З з зе ز Z z Z z /z/
И и и ى İ i I i /i/
Й й ий ي Y y J j /j/
К к кa ك
ق*
K k K k, Q q /k/, [q], [χ]
Л л эл ل L l L l /l/
М м эм م M m M m /m/
Н н эн ن N n N n /n/
Ң ң ың ڭ Ñ ñ Ŋ ŋ /ŋ/
О о о و O o O o /o/
Ө ө ө ۅ Ö ö Ɵ ɵ /ø/
П п пe پ P p P p /p/
Р р эр ر R r R r /r/
С с эс س S s S s /s/
Т т те ت T t T t /t/
У у у ۇ U u U u /u/
Ү ү ү ۉ Ü ü Y y /y/
Ф ф эф ف F f F f /f/
Х х ха ح H h X x (H h do roku 1938) /χ/ (=/k/)
Ц ц це تس C c Ts ts /ʦ/
Ч ч че چ Ç ç C c /tʃ/
Ш ш ша ش Ş ş Ş ş /ʃ/
Щ щ ща - Şç şç Şc şc /ʃtʃ/, /ʃː/
Ъ ъ ажыратуу белгиси - - - (nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny)
Ы ы ы ى İ i Ь ь /ɯ/
Ь ь ичкертүү белгиси - - - (nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny)
Э э э ه É é E e /e/
Ю ю ю يۋ Yu yu Yu yu /ju/, /jy/
Я я я يا Ya ya Ya ya /ja/, /jɑ/
  • Písmeno К ك sa mení na ق ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).
  • Písmeno Г گ sa mení na ع ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).

Vzorový text upraviť

Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv v kirgizštine [1]

Cyrilika Arabské písmo Latinka Slovensky
Бардык адамдар өз беделинде жана укуктарында эркин жана тең укуктуу болуп жаралат. Алардын аң-сезими менен абийири бар жана бири-бирине бир туугандык мамиле кылууга тийиш. باردىق ادامدار ۅز بەدەلىندە جانا ۇقۇقتارىندا ەركىن جانا تەڭ ۇقۇقتۇۇ بولۇپ جارالات.۔ الاردىن اڭ-سەزىمى مەنەن ابئيىرى بار جانا بئرى-بئرىنە بئر تۇۇعاندىق مامئلە قىلۇۇعا تئيىش. Bardık adamdar öz bedelinde jana ukuktarında érkin jana teñ ukuktuu bolup jaralat. Alardın añ-sezimi menen abiyiri bar jana biri-birine bir tuugandık mamile kıluuga tiyiş. Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.

Pozri aj upraviť

Zdroje upraviť

  1. Všeobecná deklarácia ľudských práv v kirgizštine