Lumírovci

Lumírovci je označenie skupiny českých spisovateľov 70. a 80. rokov 19. storočia, ktorí sa združovali okolo časopisu Lumír. Spoločne s ruchovcami tvorili novú generáciu spisovateľov, ktorá preberala vplyv po odchádzajúcich májovcoch. Ich najväčšou snahou bolo povzniesť českú literatúru na európsku úroveň.

Lumírovci (1879)
J. Zeyer – J. V. Sládek – J. Vrchlický

Dobový kontext

Posledná tretina 19. storočia sa vyznačovala aktivizáciou kultúrneho života v českých krajinách. Roku 1881 (1883) bolo otvorené Národné divadlo, 1882 bola Univerzita Karlova rozdelená na časť českú a nemeckú, vznikajú nové nakladateľstvá (napr. roku 1871 nakladateľstvo Jan Otto, roku 1872 nakladateľstvo J. R. Vilímka) a vychádza množstvo almanachov (napr. roku 1868 almanach Ruch, roku 1871 Anemonky roku 1878 nový almanach Máj). Do stredu verejného záujmu sa opäť dostávajú Rukopis královédvorský a Rukopis zelenohorský.

Charakteristika

Cieľom lumírovcov bolo priblížiť české písomníctvo vyspelým európskym literatúram. Prostredníctvom prekladov (predovšetkým z románskej literatúry) uvádzali do českej literatúry európske trendy, ako tematické tak formálne.

Literárne veľa experimentovali, objavujú sa u nich napríklad doteraz v českej literatúre nezvyčajné básnické formy – sonet, gazel, rondel. Nestotožňovali sa s požiadavkou, že literatúra má predovšetkým slúžiť národu. Filozofickým základom ich tvorby sa stala myšlienka, že ľudstvo sa neustále vyvíja k humanite.

Predstavitelia

Delenie spisovateľov na májovcov, ruchovcov a lumírovcov je len orientačné a často zjednodušujúce. Kniha Panorama české literatury medzi lumírovcov a ich epigónov radí nasledujúcich spisovateľov:

• Jaroslav Vrchlický
• Julius Zeyer
• Bohdan Jelínek
• Josef Thomayer
• Otokar Mokrý
• František Herites

Časťou svojej tvorby:

• Josef Václav Sládek od sedemdesiatych rokov

Spor medzi ruchovcami a lumírovcami

K vymedzovaní oboch skupín spisovateľov došlo na základe sporu, ktorý zapálila Eliška Krásnohorská svojou staťou Obraz novějšího básnictví českého (Časopis národního muzea, 1877). V nej sa dovoláva básnika rýdzo národného. Jeho opak potom vidí vo Vrchlickom. Maliar Soběslav Pinkas naopak o dva roky neskôr kritizoval Hálka, českej literatúre vytkol jej uzavretosť a vyzdvihol lumírovcov. V následných sporoch sa počala profilovať škola kozmopolitní (lumírovci) a škola národní (ruchovci).

Pozri aj

• Májovci
• Ruchovci

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lumírovci na českej Wikipédii.