Metrika (literatúra)

Metrika (z gr. metron miera, metrikos poznajúci mieru)[1] je náuka o normách organizácie verša, o systéme veršových rozmerov – o metrách, ktoré skúma synchrónne (súčasne) alebo diachrónne (historická metrika), respektíve v konfrontácii so zákonitosťami metrickej výstavby verša v iných jazykových systémoch (porovnávacia metrika).[1] Náplňou metriky ako vednej disciplíny zaoberajúcej sa metrom je okrem prozodických systémov aj teória rýmu a sčasti aj strofika.[2]

Pôvodne metrika ako náuka o rytmickej organizácii básnickej reči bola súčasťou antickej rytmiky – náuky o rytme, o všeobecných zákonitostiach rytmu (v poézii, hudbe a tanci, po osamostatnení ako metrika, harmonika a orchestrika). V antickej metrickej sústave sa rozoznávalo buď osem-deväť základných metier, alebo sa rozoznávali len dve pôvodné metrá (daktylský hexameter a trimeter jambický), od ktorých sa odvodzovali ostatné metrá.[1]

ReferencieUpraviť

  1. a b c I. Verzológia - disciplína poetiky. In: ŠTRAUS, F.: Základy slovenskej verzológie, 2003.
  2. Sylabotonický prozodický systém. In: ŽILKA, T.: Poetický slovník, 1987, s. 176.

LiteratúraUpraviť

  • ŠTRAUS, František: Základy slovenskej verzológie. 1. vydanie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2003. 251 s. ISBN 80-88878-81-0.
  • ŽILKA, Tibor: Poetický slovník 439 s. Bratislava: Tatran, 1987.