Mina Witkojcová
Mina Witkojcová (neprechýlene: Mina Witkojc alebo [a podľa niektorých názorov správnejšie] Mina Witcyc,[2][3] nem. Wilhelmine Wittka; * 28. máj 1893, Burg – † 11. november 1975, Papitz/Kolkwitz) bola nemecká lužickosrbská spisovateľka, poetka, dramatička, novinárka a prekladateľka píšuca v dolnolužickej srbčine. Bola najvýraznejšou spisovateľskou osobnosťou Dolnej Lužice svojej doby,a jej diela patria k najvýznamnejším lyrickým prácam dolnolužickej srbčiny.[1][4][5]
| Mina Witkojcová | |
| lužická spisovateľka | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Serbomiła Błośańska Radyměr Borak[1] |
| Narodenie | 28. máj 1893 |
| Burg (Bórkowy) | |
| Úmrtie | 11. november 1975 (82 rokov) |
| Papitz (Kolkwitz) | |
| Národnosť | lužickosrbská |
| Dielo | |
| Žánre | básne |
| Témy | lyrické témy, vojna |
| Významné práce | Dolnoserbske basnje Wĕnašk błośańskich kwĕtkow |
| Odkazy | |
 | Mina Witkojcová (multimediálne súbory na commons) |
Životopis upraviť
Mina Witkojcová sa narodila v roku 1893 ako nemanželská[2] dcéra slúžky a hostinského.[6] Detstvo prežila v rodnom Burgu, kde v rokoch 1899 až 1907 navštevovala ľudovú školu. Následne do roku 1917 vystriedala viacero zamestnaní v Berlíne, pracovala ako slúžka, kvetinárka a pracovníčka v zbrojárskom priemysle.
V roku 1922 vstúpila do Matice srbskej a vydala svoju básnickú prvotinu, v rokoch 1923 až 1931 pôsobila ako novinárka dolnosrbských novín Serbski Casnik. Ako redaktorka viackrát navštívila Československo, v roku 1925 navštívila aj slovenské Považie, kde skúmala ľudovú kultúru a umenie. Pri tejto príležitosti navštívila aj sirotinec Kristíny Royovej, o udalosti sa zmienila aj regionálna slovenská tlač.[7][8] V roku 1926 sa zúčastnila Európskeho kongresu menšín v Ženeve.[6]
V rokoch 1925 až 1928 prispievala do dolnosrbského knižného kalendára Pratyja. V roku 1931 radikálna redaktorka prišla o post hlavnej redaktorky Castnika[2] a po nástupe nacistov k moci v roku 1933 bola prenasledovaná a musela odísť z práce redaktorky, v roku 1941 bola dokonca vyhostená z Lužice. Druhú polovicu druhej svetovej vojny prežila v durínskom Erfurte, kde pôsobila ako pomocníčka záhradníka. Pohľad prenasledovaných nacizmom a oslavu konca vojny neskôr spracovala v diele Erfurtske spomnjeśa (v češtine Erfurtské spomínky).
Po druhej svetovej vojne začala v roku 1946 pôsobiť v lužickosrbskej organizácii Domowina. Zapojila sa do srbskej plagátovej kampane, za či bola zatknutá a po prepustení sa rozhodla odísť do exilu do Československa, kde zotrvala u známych v Prahe a v Chřibskej až do roku 1954.[6] Od roku 1955 pôsobila ako spisovateľka na voľnej nohe, bola členkou Zväzu spisovateľov NDR.[9]
V roku 1964 jej bola udelená Ćišinského cena a v roku 1972 Literárna cena Domowiny. Zomrela 11. novembra 1975 a pochovaná bola na cintoríne v Burgu.[1][6] Je po nej pomenovaná Mina-Witkojc-Straße v meste Cottbus.
Dielo upraviť
Medzi Witkojcovej diela patrila najmä poézia a publicistická literatúra, významnejšími dielami sú:[1]
- Dolnoserbske basnje, 1925
- Wĕnašk błośańskich kwĕtkow, 1934
- lyrickoepická poéma Erfurtske spomnjeśa, 1945 (vyšla češtine ako Erfurtské vzpomínky v roku 1947)[10]
- K swĕtłu a słyńcu, 1955
- Prĕdne kłoski, 1958
- Po drogach casnikarki, 1964, 1987 (v češtine vyšlo ako Cestami redaktorky Casniku)[10]
- Serbska poezija – Mina Witkojc, 1974, 1978 (v nemčine v roku 1976 ako Mina Witkojc – Eine sorbische Dichterin)
- veršovaná hra Fryco a Majka[10]
Zaoberala sa aj prekladmi, do dolnolužickej srbčiny preložila diela Boženy Němcovej, Alexandra Sergejeviča Puškina, Petra Bezruča, Jakuba Bart-Ćišinského a ďalších.[1] Niekedy diela neprekladala priamo z pôvodných jazykov, ale z hornolužickej srbčiny. Podieľala sa aj na zostavovaní slovníkov Bogumiła Šwjelu.[2]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e Witkojc, Mina – Wittka, Wilhelmine [online]. Serbski institut/Sorbisches Institus, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online. Archivované 2021-07-30 z originálu.
- ↑ a b c d FRINTA, Antonín. Lužičtí Srbové a jejich písemnictví. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1955. S. 189 – 192, 197.
- ↑ Mjazy wójnoma. In: Nowy Casnik [online]. Domowina-Verlag, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online.
- ↑ TISCHLER, Pavel. Rozvoj literárnej tvorby Lužických Srbov. Slavica Slovaca (Bratislava: Vydavatel'stvo Slovenskej akadémie vied), 1978, roč. 1978, čís. 2, s. 196. Dostupné online [cit. 2020-05-08]. ISSN 0037-6787.
- ↑ Witkojcová. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 645.
- ↑ a b c d Mina Witkojc. In: FrauenOrte Brandenburg [online]. Frauenpolitischer Rat Land Brandenburg, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online.
- ↑ Chýrnik. Považské hlasy (Nové Mesto nad Váhom: Ján Trnovský), 14.8.1925, roč. VIII, čís. 30, s. 2. Dostupné online [cit. 2020-05-08].
- ↑ KLIEMS, Alfrun. Slowakische Kultur und Literatur im Selbst- und Fremdverständnis: Ludwig Richter zum 70. Geburtstag. [s.l.] : Franz Steiner Verlag, 2005. ISBN 978-3-515-08676-9. S. 284.
- ↑ Mina Witkojc. In: Literatur Port [online]. Literarisches Colloquium Berlin, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c Witkojcová Mina [online]. Leporelo, [cit. 2020-05-08]. Dostupné online. Archivované 2021-07-27 z originálu.