Krčiažnikovité

rod rastlín
(Presmerované z Nepenthes)

Krčiažnikovité (zastarano [a po česky]: láčkovkovité; lat. Nepenthaceae) je čeľaď mäsožravých rastlín s jediným rodom krčiažnik (zastarano [a po česky]: láčkovka[1]; lat. Nepenthes). Rod tvorí viac ako 100 druhov.[2]

Krčiažnikovité

Nepenthes bicalcarata, Borneo
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Nepenthes
Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rod opísal švédsky prírodovedec Carl Linné, pre taxonómiu kľúčovú monografiu The Nepenthaceae of the Netherlands Indies ale napísal až dánsky vedec Benedictus Hubertus Danser v roku 1928. Krčiažnikovité sú rozšírené prevažne v Malajskom súostroví, centrom výskytu je ostrov Borneo, dosiahli ale tiež napríklad Srí Lanku (Nepenthes distillatoria) alebo Indočínu, niekoľko druhov rastie aj na Madagaskare (Nepenthes madagascariensis a Nepenthes masoalensis) a v Austronézii (Nepenthes vieillardii, Nová Kaledónia; Nepenthes mirabilis, Austrália). Pre čeľaď je typický endemizmus; len na ostrove Borneo rastie 25 endemitných druhov. Vyskytujú sa do nadmorskej výšky cez 3000 m.[3][4]

Krčiažnikom vyhovuje kyslá pôda.[2] Niektoré rastú na zemi,[5] niekoľko druhov epifyticky; v takom prípade sa môžu popínať do výšky 18 metrov. Z konca listových ramien výhonkov vyrastajú farebné krčahy (ascidium)[4] s vrúbkovaným okrajom (peristom) a bočnými „krídlami“. Na ochranu pred dažďom sú kryté viečkom. Na spodnej strane viečka sa u niektorých krčiažnikov vyvinuli výrastky. Rastlina vytvára dva typy krčahov: horné a spodné.[5] Sú naplnené tráviacimi tekutinami; na okraji krčahu sa nachádzajú žľazy vylučujúce nektár, ktorým krčiažnik vábi hmyz. Ten potom padá do krčahu a je rozložený enzýmami.[4] Najväčšie krčahy merajú i niekoľko desiatok centimetrov. V takom prípade sa v nich môžu utopiť aj napríklad hlodavce.[2] Niektoré druhy (Nepenthes ampullaria) sa adaptovali na lapanie detritu.[5]

Okrem predácie uzatvárajú krčiažnikovité so živočíchmi aj iné vzťahy. Vnútri krčahu žijú niektoré larvy. Pre pavúka rodu Misumenops je tekutina v krčahu neškodná a stavia si nad ňou pavučiny, do ktorých chytá hmyz. Mravce Camponotus obývajú krčahy Nepenthes bicalcarata a hľadajú tu potravu.[4][6] Krčiažniky Nepenthes lowii, Napenthes rajah a Nepenthes macrophylla potom uzatvárajú mutualizmus s drobnými cicavcami tanou Tupaia montana a potkanom Rattus baluensis. Krčiažnikovité im poskytujú nektár a počas kŕmenia cicavce do krčahu vylučujú výživný trus.[7][8]

Krčiažnikovité sú dvojdomé rastliny, opeľovačom je hmyz. Ľahké semená potom roznáša vietor. 2n = 80 chromozómov.[5]

Nebezpečenstvo pre krčižnikovité predstavuje strata biotopov a zber z prírody, navyše ak má druh obmedzenú distribúciu. Druhý problém sa darí čiastočne riešiť pestovaním In vitro, všetky druhy sú tiež na zoznamu CITES.[5]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. láčkovka. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  2. a b c The Editors of Encyclopaedia Britannica. Pitcher plant [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2018-11-10]. Dostupné online.
  3. MEIMBERG, H.; WISTUBA, A.; DITTRICH, P.. Molecular Phylogeny of Nepenthaceae Based on Cladistic Analysis of Plastid trnK Intron Sequence Data. Plant Biology, s. 164–175. Dostupné online. ISSN 1438-8677. DOI10.1055/s-2001-12897. (po anglicky)
  4. a b c d Velký atlas živočichů. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2005. 208 s. ISBN 80-07-01395-4. S. 124. (po česky)
  5. a b c d e CHEEK, Martin; JEBB, Matthew; MALESIANA, Foundation Flora. Nepenthaceae. [s.l.] : Nationaal Herbarium Nederland, 2001. 164 s. ISBN 978-90-71236-49-5. S. 1 – 15. (po anglicky)
  6. CAPINERA, John L.. Encyclopedia of Entomology. [s.l.] : Springer, 2008. 4346 s. ISBN 978-1-4020-6359-6. S. 728. (po anglicky)
  7. CLARKE, Ch.; MORAN, J. A.; CHIN, Lijin. Mutualism between tree shrews and pitcher plants Perspectives and avenues for future research. Plant Signal Behav, s. 1187–1189. Dostupné online. DOI10.4161/psb.5.10.12807. (po anglicky)
  8. GREENWOOD, Melinda & kol. A Unique Resource Mutualism between the Giant Bornean Pitcher Plant, Nepenthes rajah , and Members of a Small Mammal Community. PLOS ONE. DOI10.1371/journal.pone.0021114. (po anglicky)

Iné projekty upraviť