Nestor Ivanovyč Machno
Nestor Ivanovyč Machno (ukr. Нестор Іванович Махно;* 7. november 1888, Huľajpole, Ruské impérium, dnes Ukrajina – † 6. júl 1934, Paríž, Francúzsko) bol ukrajinský anarchistický revolucionár, veliteľ partizánskej Revolučnej oslobodzovacej armády Ukrajiny.
Nestor Ivanovyč Machno | |
ukrajinský revolucionár, anarchista | |
Nestor Machno v roku 1921 | |
Narodenie | 7. november 1888 Huľajpole, Ruské impérium (dnes Ukrajina) |
---|---|
Úmrtie | 6. júl 1934 (45 rokov) Paríž, Francúzsko |
Známy vďaka | veliteľ Revolučnej oslobodzovacej armády Ukrajiny |
Odkazy | |
Commons | Nestor Ivanovyč Machno |
Život
upraviťDetstvo a mladosť
upraviťNestor Machno sa narodil v chudobnej rodine v obci Huľajpole v Alexandrovskom kraji (dnes Záporožská oblasť) na Ukrajine v Ruskom impériu. Bol najmladší z piatich súrodencov. Jeho rodičia mu do rodného listu uviedli rok narodenia 1889, hoci v miestnom kostole je uvedený rok 1888. Jeho otec zomrel, keď mal 10 rokov. Pracovať musel už ako sedemročný. Ako dvanásťročný opustil školu a začal pracovať na statku, ktorý patril bohatým Rusom, ktorým sa vtedy hovorilo kulaci. Pracoval tam až do svojich sedemnástich. Vtedy začal pracovať v zlievárni. Tam sa zoznámil s revolučnými anarchistickými myšlienkami a v roku 1906 vstúpil do anarchistickej organizácie. Už v tom roku bol prvýkrát zatknutý, no bol zbavený viny. Druhýkrát bol zatknutý v roku 1907, no opäť bol zbavený viny. Tretíkrát bol zatknutý v roku 1908, a bol odsúdený na smrť obesením, no trest bol zmenený na doživotie vo väznici Butyrka v Moskve. Tam sa zoznámil s anarchistom Piotrom Aršinovom, ktorý s Machnom bojoval aj neskôr v Revolučnej oslobodzovacej armáde. V roku 1917 po Februárovej revolúcii boli obidvaja z väzenia prepustení.
Revolúcia
upraviťPo návrate z väzenia začal na juhovýchode Ukrajiny organizovať roľnícke únie, ktorým sa podarilo mierumilovne, či s použitím zbraní vyvlastniť veľké množstvá súkromnej pôdy, vďaka čomu narastala Machnova popularita.
V marci 1918 nová boľševická vláda v Rusku podpísala Brestlitovský mier, ktorým sa skončila účasť Ruska v prvej svetovej vojne, no taktiež veľké územia, vrátane Ukrajiny, boli pripojené k Sovietskemu Rusku. Po tomto vypukli v Dnepropetrovskej oblasti protiboľševické nepokoje, ktoré boli organizované zväčša anarchistami. Machno vstúpil do jednej z mnohých anarchistických skupín v tejto oblasti, a rýchlo sa stal jej veliteľom. Machno bol rozhorčený podpisom mieru, ale v lete 1918 bol nútený odísť na Ruské územie. V tomto období sa stretol s Piotrom Kropotkinom, myšlienky ktorého ho v minulosti veľmi nadchli pre anarchizmus. Vďaka impozantnej osobnosti a charizme Machna sa všetky ukrajinské anarchistické partizánske skupiny v oblasti začali nazývať Machnovci. Tieto skupiny sa spojili a vytvorili Revolučnú oslobodzovaciu armádu Ukrajiny (ROAU), ktorá bola známa aj pod názvom machnovci. Od marca viedla armáda úspešné boje s ukrajinskými nacionalistami a Bielou armádou. Tieto víťazstva dosiahla ROAU proti omnoho väčším armádam, a tak začala narastať Machnova reputácia ako špičkového vojenského stratéga; ľudia mu začali hovoriť baťko (ukr.: otec).
V tomto období si Machnovci vytvorili konkrétny program, ktorý pozostával z piatich bodov: zákaz všetkých politických strán, zákaz akejkoľvek diktatúry a útlaku, zrušenie štátu, odmietnutie socializmu, t.j. hneď po porazení kapitalizmu chceli zrušiť štát a vytvoriť anarchistickú spoločnosť, bez akéhokoľvek prebudovávacieho režimu, ktorí by podľa nich viedol iba k diktatúre, a aktívne rozhodovanie pracujúcich na výrobe. V novembri 1918 ROAU vytvorila Slobodné územie.
Konflikt s boľševikmi a emigrácia
upraviťMachno, odmietajúci akýkoľvek typ vlády, nie to ešte diktatúru proletariátu, predstavoval pre boľševikov nevítanú prekážku a hrozbu. V júli 1918 40 000 vojakov Červenej armády na Kryme prešlo do ROAU. Boľševici po tomto spustili protimachnovskú propagačnú vojnu, v ktorej ho obvinili z popráv svojich politických oponentov a z vytvorenia tajných služieb, ktoré mali rozvrátiť Sovietske Rusko. Historici obidve obvinenia vyvrátili ako lži. Machno obvinil boľševikov z vytvorenia ešte krutejšej diktatúry ako bola tá cárska. Po porazení cárskych vzbúrencov v Sovietskom Rusku boľševici napadli v polovici roku 1921 Slobodné územie, a po niekoľkých mesiacoch bojov ho porazili a pripojili k Rusku. Machnovi sa podarilo emigrovať do Paríža, kde v udržoval styky s ruskými a ukrajinskými anarchistami, žijúcimi taktiež v emigrácii.
V roku 1926 spoločne s Aršinovom a ďalšími anarchistami vydal "Organizačnú platformu svetového zväzu anarchistov". Platforma, jeden z najvýznamnejších anarchistických programových dokumentov, reflektovala porážku anarchizmu v Ukrajine a Rusku a obhajovala a navrhovala medzinárodné organizovanie anarchistického hnutia na princípoch federalizmu, priamej akcie a kolektívnej zodpovednosti. Program vyvolal rozsiahle diskusie.
Machno zomrel začiatkom júla 1934 na tuberkulózu.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nestor Ivanovyč Machno
Externé odkazy
upraviť- Archiv Nestora Machna (po česky)
Zdroj
upraviť- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nestor Makhno na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).