Nestor Ivanovyč Machno

ukrajinský anarchistický revolucionár

Nestor Ivanovyč Machno (ukr. Нестор Іванович Махно;* 7. november 1888, Huľajpole, Ruské impérium, dnes Ukrajina – † 6. júl 1934, Paríž, Francúzsko) bol ukrajinský anarchistický revolucionár, veliteľ partizánskej Revolučnej oslobodzovacej armády Ukrajiny.

Nestor Ivanovyč Machno
ukrajinský revolucionár, anarchista
Nestor Machno v roku 1921
Nestor Machno v roku 1921
Narodenie7. november 1888
Huľajpole, Ruské impérium (dnes Ukrajina)
Úmrtie6. júl 1934 (45 rokov)
Paríž, Francúzsko
Známy vďakaveliteľ Revolučnej oslobodzovacej armády Ukrajiny
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nestor Ivanovyč Machno
Anarchizmus
Školy anarchizmu
Anarchokomunizmus
Anarchokolektivizmus
Anarchosyndikalizmus
Anarchofeminizmus
Anarchoindividualizmus
Anarchoprimitivizmus
Anarchokapitalizmus
Ekoanarchizmus
Zelený anarchizmus (environmentálny)
Kresťanský anarchizmus
Infoanarchizmus
Anarchopacifizmus
Mutualizmus
Anarchizmus bez prívlastkov
Anarchosocializmus
Významní myslitelia
Max Stirner · William Godwin · Josiah Warren · Lysander Spooner · Johann Most · Pierre Joseph Proudhon · Michail Alexandrovič Bakunin · Henry David Thoreau · Piotr Alexejevič Kropotkin · Errico Malatesta · Benjamin Tucker · Emma Goldmanová · Alexander Berkman · Émile Armand · Murray Bookchin · Noam Chomsky · John Zerzan · Nestor Ivanovyč Machno
Súvisiace články
Parížska komúna
Kronštadtská vzbura
Španielska revolúcia
Anarchistické symboly
Anarchistický čierny kríž
Jurská federácia
Squatting
z  d  u

Detstvo a mladosť

upraviť

Nestor Machno sa narodil v chudobnej rodine v obci Huľajpole v Alexandrovskom kraji (dnes Záporožská oblasť) na Ukrajine v Ruskom impériu. Bol najmladší z piatich súrodencov. Jeho rodičia mu do rodného listu uviedli rok narodenia 1889, hoci v miestnom kostole je uvedený rok 1888. Jeho otec zomrel, keď mal 10 rokov. Pracovať musel už ako sedemročný. Ako dvanásťročný opustil školu a začal pracovať na statku, ktorý patril bohatým Rusom, ktorým sa vtedy hovorilo kulaci. Pracoval tam až do svojich sedemnástich. Vtedy začal pracovať v zlievárni. Tam sa zoznámil s revolučnými anarchistickými myšlienkami a v roku 1906 vstúpil do anarchistickej organizácie. Už v tom roku bol prvýkrát zatknutý, no bol zbavený viny. Druhýkrát bol zatknutý v roku 1907, no opäť bol zbavený viny. Tretíkrát bol zatknutý v roku 1908, a bol odsúdený na smrť obesením, no trest bol zmenený na doživotie vo väznici Butyrka v Moskve. Tam sa zoznámil s anarchistom Piotrom Aršinovom, ktorý s Machnom bojoval aj neskôr v Revolučnej oslobodzovacej armáde. V roku 1917 po Februárovej revolúcii boli obidvaja z väzenia prepustení.

Revolúcia

upraviť

Po návrate z väzenia začal na juhovýchode Ukrajiny organizovať roľnícke únie, ktorým sa podarilo mierumilovne, či s použitím zbraní vyvlastniť veľké množstvá súkromnej pôdy, vďaka čomu narastala Machnova popularita.

V marci 1918 nová boľševická vláda v Rusku podpísala Brestlitovský mier, ktorým sa skončila účasť Ruska v prvej svetovej vojne, no taktiež veľké územia, vrátane Ukrajiny, boli pripojené k Sovietskemu Rusku. Po tomto vypukli v Dnepropetrovskej oblasti protiboľševické nepokoje, ktoré boli organizované zväčša anarchistami. Machno vstúpil do jednej z mnohých anarchistických skupín v tejto oblasti, a rýchlo sa stal jej veliteľom. Machno bol rozhorčený podpisom mieru, ale v lete 1918 bol nútený odísť na Ruské územie. V tomto období sa stretol s Piotrom Kropotkinom, myšlienky ktorého ho v minulosti veľmi nadchli pre anarchizmus. Vďaka impozantnej osobnosti a charizme Machna sa všetky ukrajinské anarchistické partizánske skupiny v oblasti začali nazývať Machnovci. Tieto skupiny sa spojili a vytvorili Revolučnú oslobodzovaciu armádu Ukrajiny (ROAU), ktorá bola známa aj pod názvom machnovci. Od marca viedla armáda úspešné boje s ukrajinskými nacionalistami a Bielou armádou. Tieto víťazstva dosiahla ROAU proti omnoho väčším armádam, a tak začala narastať Machnova reputácia ako špičkového vojenského stratéga; ľudia mu začali hovoriť baťko (ukr.: otec).

V tomto období si Machnovci vytvorili konkrétny program, ktorý pozostával z piatich bodov: zákaz všetkých politických strán, zákaz akejkoľvek diktatúry a útlaku, zrušenie štátu, odmietnutie socializmu, t.j. hneď po porazení kapitalizmu chceli zrušiť štát a vytvoriť anarchistickú spoločnosť, bez akéhokoľvek prebudovávacieho režimu, ktorí by podľa nich viedol iba k diktatúre, a aktívne rozhodovanie pracujúcich na výrobe. V novembri 1918 ROAU vytvorila Slobodné územie.

Konflikt s boľševikmi a emigrácia

upraviť

Machno, odmietajúci akýkoľvek typ vlády, nie to ešte diktatúru proletariátu, predstavoval pre boľševikov nevítanú prekážku a hrozbu. V júli 1918 40 000 vojakov Červenej armády na Kryme prešlo do ROAU. Boľševici po tomto spustili protimachnovskú propagačnú vojnu, v ktorej ho obvinili z popráv svojich politických oponentov a z vytvorenia tajných služieb, ktoré mali rozvrátiť Sovietske Rusko. Historici obidve obvinenia vyvrátili ako lži. Machno obvinil boľševikov z vytvorenia ešte krutejšej diktatúry ako bola tá cárska. Po porazení cárskych vzbúrencov v Sovietskom Rusku boľševici napadli v polovici roku 1921 Slobodné územie, a po niekoľkých mesiacoch bojov ho porazili a pripojili k Rusku. Machnovi sa podarilo emigrovať do Paríža, kde v udržoval styky s ruskými a ukrajinskými anarchistami, žijúcimi taktiež v emigrácii.

V roku 1926 spoločne s Aršinovom a ďalšími anarchistami vydal "Organizačnú platformu svetového zväzu anarchistov". Platforma, jeden z najvýznamnejších anarchistických programových dokumentov, reflektovala porážku anarchizmu v Ukrajine a Rusku a obhajovala a navrhovala medzinárodné organizovanie anarchistického hnutia na princípoch federalizmu, priamej akcie a kolektívnej zodpovednosti. Program vyvolal rozsiahle diskusie.

Machno zomrel začiatkom júla 1934 na tuberkulózu.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nestor Makhno na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).