Anarchokapitalizmus
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Anarchokapitalizmus je smer anarchizmu, ktorý presadzuje úplné odstránenie štátu, spravidla definovaného Weberovsky ako „monopol na legitímne použitie násilia na danom území“, a úplné nahradenie jeho funkcií voľným trhom. Za autora pojmu anarchokapitalizmus sa pokladá americký ekonóm rakúskej školy Murray Rothbard.[1]
Anarchokapitalisti neuznávajú oprávnenosť inej autority rozhodovať za nich samotných a všetky aktivity štátu sú podľa ich názoru nahraditeľné súkromnými inštitúciami (vrátane súdov, zdravotníctva, bezpečnosti a školstva), ktoré narozdiel od štátu neporušujú práva slobodných jedincov. Podľa ich názoru nemá nikto právo prerozdeľovať finančné prostriedky občanov bez ich vedomia a súhlasu. Problematickú otázku verejného záujmu riešia lakonicky - čo iné by mal znamenať verejný záujem, než záujem konkrétnych jednotlivcov? Zároveň pokladajú aj inú otázku - čo iné by malo byť efektívnejšie, než vlastný záujem a viac motivujúce, než vlastný majetok a česť?
Pojem anarchokapitalizmus použil už v druhej polovici 20. storočia ekonóm Murray Rothbard, ktorý bol predstaviteľom tzv. Rakúskej ekonomickej školy, a ktorý prehlásil: "Kapitalizmus je vrcholné vyjadrenie anarchizmu a anarchizmus je vrcholné vyjadrenie kapitalizmu. Nielen, že sú kompatibilné, ale nemôžete skutočne mať jedno bez druhého. Pravý anarchizmus bude kapitalizmom a pravý kapitalizmus bude anarchizmom." Za zakladateľa anarchokapitalizmu je považovaný holandský ekonóm pôsobiaci vo Francúzsku v 19. storočí - Gustave de Molinari. Medzi ďalších predstaviteľov patrí napr. David D. Friedman a Hans-Hermann Hoppe.
Anarchokapitalisti často uvádzajú ako príklad fungujúcej anarchistickej spoločnosti stredoveký Island.
Anarchokapitalizmus a klasický liberalizmusUpraviť
Liberalizmus stavia slobodu jednotlivca na prvé miesto. Každý jednotlivec má podľa téz prirodzeného práva zaručené právo na život, slobodu a majetok. Trh je len miestom stretávania sa záujmov jednotlivcov, pôsobením "neviditeľnej ruky trhu" dochádza k naplneniu individuálnych záujmov.
Aj tak však klasickí liberáli uznávajú určitý význam štátu - hoci je na úkor osobnej slobody, tak je nutnosťou pre zachovanie prirodzených práv. Anarchokapitalisti odmietajú akúkoľvek formu donucovania v podobe štátu a týmto sa zároveň stotožňujú s jednou zo základných myšlienok anarchizmu, nakoľko je absencia štátu primárnym rozličovacím znakom od ostatných politických doktrín. Anarchokapitalisti ale uznávajú dobrovoľný štát, ktorý by fungoval ako forma inštitúcie na voľnom trhu a pozostával by v dobrovoľnej občiasnkej účasti, dobrovoľnom platení daní a pod., čo zase neuznáva väčšina ostatných anarchistických smerov a už len samotné slovo anarchokapitalizmus považujú za oxymoron. Ideologicky najbližším liberálnym smerom k anarchokapitalizmu je minarchizmus.
Spoločným východiskom oboch smerov je individuálna sloboda a pojatie prirodzeného práva.
ReferencieUpraviť
- ↑ Anarcho-capitalism [online]. In ABJORENSEN, Norman. Historical dictionary of democracy. Lanham, MD : Rowman & Littlefield, 2019 [cit. 2020-07-21]. ISBN 9781538120743, p. 34.
ZdrojUpraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anarchokapitalismus na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).