Noci v španielskych záhradách

Noci v španielskych záhradách (Noches en los jardines de España), G. 49 je dielo španielskeho skladateľa Manuela de Fallu.

Noci v španielskych záhradách, G. 49
Noches en los jardines de España
Manuel de Falla
Druh skladbykoncertná skladba
Hudobný štýlimpresionizmus
Vznik1909 – 1916
Približná dĺžka24 min.
Časti skladby
  1. En el Generalife
  2. Danza lejana
  3. En los jardines de la Sierra de Cordoba
Inštrumentácia

Na skladbe začal Falla pracovať počas svojho študijného pobytu v Paríži, kde sa stretol s Paulom Dukasom, Claudom Debussym a Mauricom Ravelom. Pod ich vplyvom sa skladateľ (ktorý v tom čase mal už za sebou úspešnú operu Krátky život) začal orientovať na impresionizmus, ktorý celoživotne poznačil jeho tvorbu. Falla sa pokúsil spojiť španielske prvky s impresionistickými najskôr v niekoľkých klavírnych skladbách. Po povzbudení klavírnym virtuózom Ricardom Viñesom sa rozhodol pustiť do komponovania rozsiahlejšej orchestrálnej skladby, na ktorej pracoval vyše 6 rokov. Vznikli tak Noci v španielskych záhradách, ktoré skladateľ venoval Viñesovi. Premiéra sa uskutočnila v roku 1916 v Teatro Real v Madride s José Cubilesom za klavírom a Enriquom Fernándezom Arbósom za dirigentským pultom.

Zaradenie skladby, ktorej sám skladateľ dal neutrálny titul "symfonické impresie pre klavír a orchester" je problematické. V žiadnom prípade nejde o typický klavírny koncert, na druhej strane však rozsah a náročnosť sólového partu nedovoľuje klavír považovať len za jeden z nástrojov orchestra. Pre vykreslenie mimohudobného obsahu skladba nesie tiež prvky symfonickej básne. Skladba vyniká prepracovaným klavírnym partom a zvukovou farebnosťou orchestra. Priliehavo vystihuje nočnú atmosféru s jej mágiou, vôňami, jemnou erotikou i číhajúcim nebezpečenstvom.

Evokatívna skladba vykresľuje tri záhrady. Prvá časť má názov Noc na Generalife a je inšpirovaná jazmínovými záhradami Generalife, obklopujúcimi staré maurské sídlo Alhambra, ktoré zastrešovalo i hárem. Skladba začína tremolom tlmených viol sprevádzaných violončelami a kontrabasmi. Po tomto tajomnom úvode nastupuje klavír s monotónnou melódiou v tridsaťdvatinových notách. Tento dramatický hudobný motív tvorí základ celej skladby. Podlieha rôznym variáciám a vykresľuje dramatické napätie letnej noci. Tajomnosť sa ale postupne rozjasňuje. Druhá časť, Vzdialený tanec vykresľuje nešpecifikovanú, pravdepodobne imaginárnu záhradu. Jednotaktový tanečný motív klavír v sprievode orchestra postupne rozvíja, niekedy v agresívnej a niekedy v nežnejšej podobe. Na túto časť naväzuje attaca záverečná, nazvaná V záhradách Sierry Cordóby. Sprítomňuje bujarú nočnú zábavu zábavu v rytme cigánskej hudby a andalúzskeho flamenca. Začína energickou pasážou s nárazmi orchestra v tempe Vivo. Následne klavír uvedie rytmickú tému ku ktorej sa pridáva orchester. Fanfára sordinovanýh trúbiek a lesných rohov zahajuje voľné, variačné prevedenie témy. Asi v strede časti zaznieva kontrastná, schumannovsky lyrická téma. V závere skladby je kóda, v ktorej dynamika zosiľuje z pianissima do fortissima čím skladba vrcholí a následne dochádza opäť k stíšeniu a pokojnému záveru diela.

Noci v španielskych záhradách patria medzi vrcholné diela španielskej hudobnej tvorby. Zároveň ide o jednu z najlepších partitúr svetového impresionizmu, ktorá pomerne často ožíva v koncertných sálach.

ZdrojeUpraviť

  • Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
  • Gammond, Peter: Velcí skladatelé. Praha: Svojtka & Co., 2002. ISBN 80-7237-590-3
  • Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 807341905X
  • Schnierer, Miloš: Svět orchestru 20. století I. Brno: M+M , 1995