Občianska iniciatíva EÚ
Občianska iniciatíva EÚ je nástrojom priamej demokracie, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva. Umožňuje jednému miliónu občanov EÚ požiadať Európsku komisiu, aby navrhla legislatívu v oblasti, ktorá spadá do niektorej z politík Únie. Vznik a konkrétna podoba iniciatívy boli v decembri 2010 schválené Európskym parlamentom. V priebehu roka 2011 by členské štáty EÚ mali občiansku iniciatívu postupne zapracovať do svojho vnútroštátneho práva. Prvé občianske iniciatívy by tak mohli vzniknúť začiatkom roka 2012.
Pravidlá iniciatívy upraviť
Aktivisti, ktorí majú záujem iniciovať vznik nejakého európskeho predpisu musia ako prvé založiť takzvaný občiansky výbor. Jeho členovia by mali pochádzať aspoň zo štvrtiny členských krajín Únie. Pri súčasnom počte 27 členských krajín to znamená, že vo výbore musia sedieť zástupcovia aspoň 7 štátov. Občiansky výbor bude zodpovedný za zaregistrovanie iniciatívy u Európskej komisie. Komisia bude vyhodnocovať, či dotyčná iniciatíva je prijateľná (tj. či neodporuje európskym dohodám a právu) a to hneď pri jej registrácii. Toto ustanovenie presadili poslanci EP - podľa pôvodného návrhu mala Komisia skúmať prijateľnosť iniciatívy až po vyzbieraní 300 000 podpisov.
Následne môžu organizátori pristúpiť k zbieraniu podpisov, na ktoré je určená lehota 12 mesiacov. Podpisovanie môže prebiehať buď na papieri, alebo prostredníctvom internetu. Na úspešné presadenie iniciatívy je nutné nazbierať aspoň 1 milión podpisov. Pod iniciatívu pritom musí byť podpísaný dostatočný počet občanov aspoň zo štvrtiny členských krajín EÚ. Počet podpisov potrebných za jednotlivé členské krajiny sa pohybuje od 4 230 pre Maltu do 67 680 pre Nemecko. Pre Slovensko je stanovený počet 9 870 podpisov.
Za kontrolu platnosti podpisov sú zodpovedné jednotlivé členské štáty. Tie zároveň rozhodnú, aké údaje budú musieť byť uvedené pri každom podpise (či pôjde o číslo občianskeho preukazu každého signatára alebo len dátum jeho narodenia, prípadne adresu). Podmienkou však je, aby všetci podpísaní boli občanmi EÚ a dosiahli vek, ktorý ich oprávňuje zúčastňovať sa volieb do EP v danej členskej krajine.
Stanovené hranice podpisov[1] upraviť
| Krajina | Hranica podpisov | Krajina | Hranica podpisov |
|---|---|---|---|
| Belgicko | 14 805 | Litva | 7 755 |
| Bulharsko | 11 985 | Luxembursko | 4 230 |
| Česko | 14 805 | Maďarsko | 14 805 |
| Dánsko | 9 870 | Malta | 4 230 |
| Nemecko | 67 680 | Holandsko | 20 445 |
| Estónsko | 4 935 | Rakúsko | 13 395 |
| Írsko | 9 165 | Poľsko | 36 660 |
| Grécko | 14 805 | Portugalsko | 14 805 |
| Španielsko | 41 595 | Rumunsko | 23 265 |
| Francúzsko | 55 695 | Slovinsko | 5 640 |
| Chorvátsko | 8 460 | Slovensko | 9 870 |
| Taliansko | 53 580 | Fínsko | 9 870 |
| Cyprus | 4 230 | Švédsko | 14 805 |
| Lotyšsko | 5 640 |
Referencie upraviť
- ↑ DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1673 [online]. Európska komisia, 23. 7. 2019, [cit. 2023-07-17]. Dostupné online.