Pericyt
Pericyty, občas nazývané Rougetove bunky, sú bunkovým typom obklopujúcim povrchovú vrstu endotelu žiliek a kapilár. Pericyty sú zapustené do bazálnej membrány, odkiaľ komunikujú s krvnými cestami vďaka obojstrannému fyzickému kontaktu a parakrinnej signalizácii. Podieľajú sa na udržiavaní homeostázy, homeostatických funkciách mozgu a taktiež na zachovaní hematoencefalickej bariéry. Sú kľúčovým elementom neurovaskulárneho zväzku zahrňujúceho aj endoteliálne bunky, astrocyty a neuróny. Tento typ celuly reguluje tok krvi v kapilárach, fagocytózu bunkového odpadu a priepustnosť hematoencefalickej bariéry. Nedostatok pericytov v centrálnej nervovej sústave môže spôsobiť porušnie hematoencefalickej bariéry.[1]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4a/Microvessel.jpg/220px-Microvessel.jpg)
Lokalizácia a štruktúra
upraviťPericyty sa rozprestierajú pozdĺž externej časti kapilár, okolo ktorej tvoria výbežky umožňujúce zmenu ich priemeru a zároveň tak lokálnu reguláciu krvného tlaku. Medzi pericytmi a endoteliálnymi bunkami existujú komunikačné vodivé spoje, priamo prepájajúce dve cytoplazmy, umožňujúce rôznym typom buniek výmenu iontov a malých molekúl za pomoci N-kadherínu, fibronetínu a konexínu. Prostredníctvom bazálnej laminy tiež interferujú pomocou integrínov a môžu vytvárať štruktúry pripomínajúce kĺbové spojenie (tzv. peg and socket) spájajúce dve časti buniek.[2][3]
Funkcia
upraviťKrvný prietok
upraviťPericyty majú niektoré charakteristiky spoločné s aktivitou svalových buniek, pričom poloha na kapilárach im dáva možnosť kontrahovať endotel. Prítomnosť aktínu a myozínu umožňuje pericytom zmeniť usporiadanie a vyvolať tak zmraštenie kapiláry.[4]
Hematoencefalická bariéra
upraviťPodľa jednej zo Švédskych štúdií,[5] pericyty zohrávajú kľúčovú úlohu v regulácii hematoencefalickej bariéry zabezpečujúcej ochranu centrálneho nervového systému a mozgu. Pericyty ju otvoria a nechajú prejsť molekuly rôznych veľkostí nepostihujúcich mozog, alebo naopak zabránia vstupu molekulám ohrozujúcim funkčnosť centrálneho nervového systému.
Angiogenéza
upraviťS embryonárnym vývojom ciev súvisia mnohé funkcie pericytov zabezpečujúce správnu diferenciáciu endoteliálnych buniek, ich delenie, uzatváranie cievnej siete a prežitie apoptotických signálov. Mikrovaskulárne pericyty, vyvíjajúce sa okolo kapilárnych stien a napomáhajúce správnej funkcii endotelu, nepatria medzi kontraktilné bunky. Tento bunkový typ však komunikuje s endoteliálnymi bunkami vodivými spojmi, vďaka ktorým im dáva signál k proliferácii alebo spôsobuje ich selektívnu inhibíciu. Zabraňujú tak hyperplázii a abnormálnej cievnej morfogenézii. Mikrovaskulárne pericyty sú tiež schopné fagocytózy exogénnych proteínov, z čoho vyplýva predpoklad, že sú vyvinuté práve z mikroglií.[6]
Všestrannosť pericytov schopných diferencovať do niekoľkých ďalších bunkových typov, ako buniek hladkej svaloviny, fibroblastov a iných mezenchymálnych buniek, je využívaná k aktívnej remodelácii cievnej siete v rámci celého tela.[7]
Patológie
upraviťV prípade, že pericyty nesprávne regulujú hematoencefalickú bariéru, môže dôjsť k narušeniu nervových buniek vyvolávajúcemu viaceré patológie, ako Amyotrofickú laterálnu sklerózu, Parkinsonovu a Alzheimerovu chorobu.[8]
Referencie
upraviť- ↑ P., Fawcett, Don Wayne, 1917- Bloom, William, 1899-1972. Jensh, Ronald. Bloom & Fawcett : histologie, l'essentiel. [s.l.] : Maloine, 2002. Dostupné online. ISBN 2-224-02674-9.
- ↑ Prüfungswissen Physikum. Stuttgart : Georg Thieme Verlag, 2009. Dostupné online. ISBN 978-3-13-145221-4.
- ↑ WINKLER, Ethan A; BELL, Robert D; ZLOKOVIC, Berislav V. Central nervous system pericytes in health and disease. Nature Neuroscience, 2011-10-26, roč. 14, čís. 11, s. 1398–1405. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 1097-6256. DOI: 10.1038/nn.2946.
- ↑ KRUEGER, Martin; BECHMANN, Ingo. CNS pericytes: Concepts, misconceptions, and a way out. Glia, 2010-01-01, roč. 58, čís. 1, s. 1–10. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 0894-1491. DOI: 10.1002/glia.20898.
- ↑ COMPERNOLLE, Sofie; DE COCKER, Katrien; RODA, Célina. Physical Environmental Correlates of Domain-Specific Sedentary Behaviours across Five European Regions (the SPOTLIGHT Project). PLOS ONE, 2016-10-14, roč. 11, čís. 10, s. e0164812. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 1932-6203. DOI: 10.1371/journal.pone.0164812.
- ↑ Rodent models of pericyte-mediated blood brain barrier (BBB) permeability. Science-Business eXchange, 2010-11, roč. 3, čís. 44, s. 1340–1340. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 1945-3477. DOI: 10.1038/scibx.2010.1340.
- ↑ GERHARDT, Holger; BETSHOLTZ, Christer. Endothelial-pericyte interactions in angiogenesis. Cell and Tissue Research, 2003-10-01, roč. 314, čís. 1, s. 15–23. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 0302-766X. DOI: 10.1007/s00441-003-0745-x.
- ↑ Brain Cells Called Pericytes Become a Player in Alzheimer’s, Other Diseases. Current Research in Neuroscience, 2010-12-15, roč. 1, čís. 1, s. 37–38. Dostupné online [cit. 2021-03-20]. ISSN 1996-3408. DOI: 10.3923/crn.2011.37.38.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pericyt