Plnoplachetnica (angl. full-rigged ship) je pojem označujúci lode s troma alebo viacerými sťažňami, pričom na každom sťažni je priečne oplachtenie.[1] Takéto oplachtenie sa nazýva plné rahnové oplachtenie.

Plnoplachetnica Christian Radich
Amerigo Vespucci, plachetnica Talianskeho námorníctva

Medzi plnoplachetnice patria: východoindické lode (indiamany), vojnové šalupy, fregaty, radové lode a klipre. Naopak, barky, barkentíny, karavely, škunery, brigy a iné plachetnice takéto oplachtenie nemajú. V minulosti sa plnoplachetnica niekedy označovala iba ako "loď" (angl. ship).

Sťažne upraviť

Sťažne plnoplachetnice, od provy po kormu, sú:

  • predný sťažeň, ktorý je druhý najvyšší,
  • hlavný sťažeň, najvyšší,
  • krížový/zadný sťažeň, tretí najvyšší

Ak má plnoplachetnica štyri alebo päť sťažňov, môžu sa nazývať napríklad: predný, prvý hlavný, druhý hlavný, (tretí hlavný,) a krížový/zadný. Až do nedávnej minulosti bola postavená iba jedna päťsťažňová plnoplachetnica (pruský Preussen). V roku 2000 bola spustená na vodu druhá päťsťažňová plnoplachetnica (Royal Clipper). Už štvrtý sťažeň je pre plnoplachetnice pomerne zriedkavý. Lode, ktoré majú päť a viac sťažňov obvykle nie sú plnoplachetnice (napríklad škunery) a v extrémnychprípadoch môžu ich sťažne byť namiesto pomenovania očíslované.

Ak sú sťažne z dreva, každý sťažeň sa skladá z troch alebo viacerých kusov. Sú to (v poradí zdola nahor):

  • peň,
  • košový nadstavec,
  • brámový nadstavec,
  • kráľovský nadstavec (nemusí byť pripevnený)

Na plnoplachetniciach s oceľovými sťažňami sú príslušné časti sťažňov pomenované po tradičných drevených častiach.

Plachty upraviť

 
Loď Garthsnaid na mori, cca 1920
 
Francúzska radová loď Borée.

Najnižšia a zvyčajne najväčšia plachta na sťažni je dolná plachta, a je označovaná jednoducho podľa názvu sťažňa: predná, hlavná a krížová/zadná plachta. Plnoplachetnice však zvyčajne nemali na krížovom sťažni dolnú (rahnovú) plachtu. Namiesto toho bola najnižšou plachtou na krížovom sťažni zvyčajne pozdĺžna plachta— pôvodne latinská plachta a neskôr vratiplachta. Cross-jackové rahno (z angličtiny) bolo najnižšie rahno na krížovom sťažni lode. Na rozdiel od príslušných rahien na prednom a hlavnom sťažni zvyčajne nebolo prispôsobené na zavesenie plachty: jeho účelom bolo iba pripevnenie spodného okraja košovej plachty. V zriedkavých prípadoch keď na cross-jackovom rahne bola pripevnená plachta sa táto plachta nazývala skôr "cross-jacková" ako "zadná dolná".

Nad dolnou plachtou sú zaradom:

Rozdelenie plachty na hornú a dolnú bolo záležitosťou praktickosti, keďže nerozdelené plachty boli väčšie, a sa teda aj viac náročne ovládali. Väčšie plachty si vyžadovali zamestnávať a platiť väčšiu posádku. Navyše, veľké rozmery niektorých lodí od konca 19. storočia znamenali, že ich zodpovedajúco veľké plachty by bolo nemožné ovládať keby neboli rozdelené.

Medzi predným sťažňom a čeleňom sú napnuté kosatky.

Stehové plachty môžu byť napnuté medzi akýmikoľvek dvoma susediacimi sťažňami alebo medzi predným sťažňom a čeleňom. Sú pomenované podľa sťažňa z ktorého sú vytiahnuté, takže napríklad stehová plachta ktorej horný roh je pripevnený nad krížovou brámovou plachtou sa nazýva krížová brámová stehová plachta.

V slabom vetre mohli byť jednej alebo oboch stranách akejkoľvek rahnovej plachty (okrem kráľovských, oblohových a mesačných) napnuté závetrové plachty. Sú pomenované podľa príslušnej plachty a strany lode na ktorej sú napnuté, napríklad hlavná brámová pravobočná (pravá) závetrová plachta. Pod čeleňom môže byť tiež napnutá čeleňová plachta/blinda (alebo dve). 

Na krížovom sťažni je jedna alebo (zriedkavo) dve vratiplachty. Ak sú dve, nazývajú sa hornádolná vratiplachta. Nad vratiplachtou môže byť napnutá vrcholová plachta.

Pozri aj upraviť

Odkazy upraviť

  1. QUILLER-COUCH, Arthur Thomas. The Story of the Sea. [s.l.] : Cassell and Company, 1895. Dostupné online. S. 760.