Poloma (potok)
Poloma[1] je potok v regióne Stredné Považie v obci Nová Bošáca v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji. Je ľavostranným prítokom Predpolomského potoka, ktorý je ďalej prítokom Bošáčky v povodí Váhu; má dĺžku 2,6 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-21-09-1954. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Biele Karpaty, geomorfologický podcelok Lopenícka hornatina.[2]
| Poloma | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Obec | Nová Bošáca |
| Prameň | Biele Karpaty, Nová Bošáca |
| - poloha | Lopenícka hornatina, Predpoloma (osada v Novej Bošáci), Tlstý vrch (vrch v Bielych Karpatoch s nadmorskou výškou 759 m n. m.) |
| - výška | 694 m |
| - súradnice | 48°54′21″S 17°50′32″V / 48,9058°S 17,8423°V |
| Ústie | Predpolomský potok |
| - poloha | Nová Bošáca, Biele Karpaty, Lopenícka hornatina, Predpoloma (osada v Novej Bošáci) |
| - výška | 388 m |
| - súradnice | 48°54′51″S 17°48′57″V / 48,9141°S 17,8158°V |
| Dĺžka | 2,6 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-21-09-1954 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň
upraviťPramení v nadmorskej výške 694 m n. m. v severnej časti územia obce Nová Bošáca v lesnom extraviláne na juhozápadnom úbočí Tlstého vrchu 759 m n. m. v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji, v geomorfologickom podcelku Lopenícka hornatina.
Opis toku
upraviťTečie severozápadozápadným smerom lesným extravilánom, pravým brehom obmýva západné úpätie Tlstého vrchu 759 m n. m., pravým brehom obmýva juhozápadné úpätie vrchu Chmeľová s nadmorskou výškou 764 m n. m. a lesa Chmeľová na jeho úbočiach, preteká lesom postupne premiešaným trvalým trávnatým porastom, ľavým brehom obmýva severné úpätie lesa Pod Tlstým vrchom, na krátkom úseku vteká do poľnohospodárskeho extravilánu a neskôr aj intravilánu kopanice Predpoloma v obci Nová Bošáca a v strede kopanice Predpoloma v nadmorskej výške 388 m n. m. ústi do Predpolomského potoka ako jeho ľavostranný prítok v povodí Bošáčky. Poloma nemá prítoky.[3][4][5][6]
Potok Poloma pramení a väčšinou preteká na území lesného extravilánu obce Nová Bošáca v priestore kopanice Predpoloma a priamo v nej aj ústi; preteká geomorfologickým celkom Biele Karpaty v geomorfologickom podcelku Lopenícka hornatina.[7] Povodie potoka Poloma leží v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.
Pôvod názvu
upraviťNázov vodného toku Poloma má pôvod v charakteristickom výskyte lesného porastu zničeného - polámaného prírodnými živlami pomenovaného poloma alebo v mužskom gramatickom rode polom v pramennej oblasti potoka i na hrebeni južne nad touto oblasťou v čase pomenovacieho aktu. Po hrebeni vedie dnes obecná hranica medzi obcou Nová Bošáca a susednou obcou Ivanovce v okrese Trenčín. Les na odvrátenej strane hrebeňa odvodňovaný vodným tokom Ivanovský potok už na území obce Ivanovce má dnes názov Na Polome. Nesídelné apelatívum poloma označujúce topografický objekt nevodného charakteru bolo bez zmeny použité na pomenovanie vodného toku Poloma ako súčasť zriedkavejšej skupiny názvov v slovenskej hydronymii. Porovnaj aj názvy malých vodných tokov Lúčka (prítok Slanej), Brôdok (prítok Stošianky), Javorina (prítok Turca), Kýčera (prítok Bielej Oravy), Poľana (prítok Luhu), Vývrat (potok). Tento postup bol zvolený v snahe vyhnúť sa nežiaducej štandardizácii názvu potoka v podobe Polomský potok, lebo túto podobu názvu už mali tri potoky: Polomský potok (prítok Oľky), Polomský potok (prítok Parnej) a Polomský potok (prítok Torysy). Takto sa jedinečnosťou názvu pomenovaného potoka Poloma podarilo vyhnúť v kategórii slovenských hydroným zvyšovaniu nežiaducej homonymie názvov.[8] Obec Nová Bošáca vznikla odčlenením od obce Bošáca v roku 1950 ako výsledok postupného zahusťovania priestoru obce Bošáca kopaničiarskym osídlením. Najstarší listinný doklad o výskyte názvu obce Bošáca v podobe Bosach je z roku 1380.[9]
Hydronymum Poloma bolo štandardizované v roku 2009.[10]
Referencie
upraviť- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-12-31).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-01-06]
- ↑ Priebeh vodného toku Poloma v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-01-06].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 116. Bratislava 1981. 79-906-81
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 12, 83. Bratislava 1979. 79-904-79.
- ↑ Geografické názvy okresu Trenčín A19. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-395/1991 z 5.8.1991. Bratislava 1991. 122 s. S. 60, 61, 89, 95, 107, 111. ISBN 80-900509-1-3.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 101. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 21, 22, 23.
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Diel I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 185.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. In: Spravodajca ÚGKK SR, ročník 41, 2009, čiastka 4. S. 64-65, 70. Dostupné on-line na [4] Archivované 2022-01-20 na Wayback Machine [cit. 2022-01-08].