Otvoriť hlavné menu

Hubky (lat. Porifera, pórus - otvor) sú kmeň mnohobunkovcov, často sa presnejšie zaraďujú ako jediný kmeň hubkovcov. Poznáme asi 5 000 druhov hubiek, takmer všetky žijú v moriach. V strednej Európe žije len asi 6 druhov. Hubky sa donedávna rozdeľovali podľa chemického zloženia skleroblastov, moderný systém si všíma aj ich priestorové usporiadanie.

Hubky
Sponge.JPG
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Porifera
Grant in Todd, 1836
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Obsah

SystematikaUpraviť

AnatómiaUpraviť

Hubky boli najprv zaraďované k rastlinám, až Grand roku 1836 dokázal, že sú to veľmi primitívne živočíchy. Ich telo je asymetrické, vakovité až rozliate, niekedy s náznakmi radiálnej symetrie (lúčovitá súmernosť). Je tvorené dvoma zárodočnými vrstvami – ektodermou a endodermou, no ich genéza je odlišná od ostatných živočíchov (Eumetazoa). V procese gastrulácie u hubiek dochádza ku gastrulárnej inverzii. V praxi sa to prejavuje tak, že z tej vrstvy buniek, z ktorej u Eumetazoa vzniká ektoderm, u hubiek vzniká endoderm a naopak. Priestor medzi týmito dvoma vrstvami vypĺňa rôsolovitá mezoglea, ktorá obsahuje pseudoskelet z ihlicovitých skleroblastov (spikúl); tieto sú inkrustované CaCO3 alebo kremičitanmi, alebo sú z organickej látky spongínu. Hubky nemajú žiadne orgány ani tkanivá, pozorujeme u nich len dve súvislejšie vrstvy buniek:

  • povrchová, relatívne pevnejšia vrstva pinakocytov (endodermálneho pôvodu!);
  • vrstva ektodermálnych choanocytov (golierikatých buniek s bičíkmi), ktoré môžu vystie1ať spongocoel – centrálnu dutinu hubky (askónový typ), alebo kanáliky (sykónový typ), resp. dutinky v stene hubky (leukónový typ). Choanocyty pohybom bičíkov vháňajú vodu do hubky cez sústavu kanálikov (ostií), a zabezpečujú aj trávenie drobných častíc.

Rozmnožovanie a vývinUpraviť

Hubky sú hermafrodity. Pohlavné bunky - gaméty vznikajú premenou amébocytov v mezoglei. Ku kopulácii dochádza voľne vo vode, zygota sa brázdi na blastulu s dvoma typmi buniek – je to larva amfiblastula, ktorá zakrátko prisadá na dno. Distálna časť z bičíkatých buniek sa vliačuje a diferencuje na vrstvu choanocytov v závislosti od anatomického typu hubky (askón, sykón alebo leukón).

Okrem toho sa rozmnožujú aj nepohlavne – pučaním. To môže byť vnútorné alebo vonkajšie pučanie. Vo vnútornom pučaním púčik vyrastá zvnútra, tvoria sa gemule, z ktorých sa po uvoľnení von cez oskulum bxtvorí nová hubka. Vonkajšie pučanie vedie ku tvorbe kolónií. Deje sa to najmä u morských hubiek a za priaznivých podmienok. Sladkovodné hubky (čeľaď Spongillidae) vždy na jeseň zahynú. Prežívajú len v štádiu hibernačných púčikov – gemúl.

FylogenézaUpraviť

Hubky sú veľmi starobylou slepou vývojovou vetvou. Ich izolované postavenie v systéme potvrdzuje viac argumentov:

  • atypický, unikátny vznik ekto– a endodermu (gastrulárna inverzia);
  • niektoré bunky (okrem pinakocytov a skleroblastov) sa môžu po celý život meniť na iný typ buniek;
  • všetky bunky (okrem pinakocytov a choanocytov) sú uložené v mezoglei voľne a majú schopnosť amébovitého pohybu.

Tráviaca sústavaUpraviť

Potravu prijímajú cez ostie, zachytávajú potravu choánocytmi (u odvodených typov hubiek sú choanocyty veľmi malé a zabezpečujú len prúdenie vody). Trávenie prebieha v mezoglei pomocou amébovitých buniek pomocou fagocytózy. Trávenie hubiek je výlučne intracelulárne. Voda a zvyšky opúšťajú dutinu hubky hlavným otvorom (osculum), ktorý je obyčajne v hornej časti.

Ostatné sústavyUpraviť

  • Nervová sústava - hubky nemajú nervovú sústavu a ani neprejavujú žiadne známky dráždivosti.
  • Vylučovacia sústava - nie je vyvinutá, amoniak vylučuje každá bunka samostatne a splodiny spolu opúšťajú telo hubky spolu cez osculum
  • Dýchacia sústava - nie je vyvinutá, hubky dýchajú difúzne celým povrchom tela

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hubky
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hubky

Externé odkazyUpraviť