Redaktor:Martingazak:pieskovisko5

Jozef Vogl‐Sokolovský
Podplukovník delostrelectva
Narodenie	4. marec 1900 Stráže, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	25. apríl 1990 (90 rokov) Senec, Slovensko
Národnosť	slovenská
Profesia	vojak
Biografický portál

Jozef Vogl (* 4. marec 1900, Stráže – † 25. apríl 1990, Senec), od roku 1948 Sokolovský, bol česko-slovenský, neskôr slovenský dôstojník, účastník ťaženia do ZSSR, za SNP veliteľ vojensko‐partizánskej brigády Kriváň a účastník bojov o Beskydy a bojov pod Vihorlatom. V roku 1950 prepustený do zálohy. V roku 1955 zatknutý a odsúdený za činy počas ťaženia do ZSSR a za údajnú „sabotáž SNP a zradu na revolúcii slovenského národa“, v roku 1964 podmienečne prepustený, po roku 1989 bol rehabilitovaný. V máji 1990 povýšený do hodnosti genmjr. in memoriam.

Vojenská kariéra

Jozef Vogl bol po štúdiu na gymnáziu 7. mája 1920 odvedený pri dobrovoľnom odvode na 24 mesiacov vojenskej služby a zaradený ako delostrelec. Absolvoval dôstojnícky kurz na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave. Po absolvovaní bol 1. októbra 1920 menovaný na na podporučíka v hrubom delostreleckom pluku 110. 1. decembra 1921 ho premiestnili do čs. hrubého delostrelekého pluku 112, 30. apríla 1935 bol premiestnený do delostreleckého pluku 101, kde slúžil v rôznych batériach a potom na veliteľstve pluku.

Vo vojne proti Sovietskemu zväzu

V turnusoch 26. jún 1941 – 28. október 1941 a 10. október 1942 – 2. november 1943 sa zúčastnil ťaženia proti Sovietskemu zväzu.

V Slovenskom národnom povstaní

Počas odzbrojovania východoslovenských divízií sa nenechal odzbrojiť a 4. septembra 1944 bol sformovaná vojensko‐partizánska brigáda Kriváň, ktorá sa pod jeho velením zúčastnila bojov o Beskydy a bojov pod Vihorlatom. Po prechode frontu 12. decembra 1944 nastúpil do československej armády. Veliteľ posádky v Žiline. V roku 1950 prepustený do zálohy.

Povojnový súdny proces

V roku 1955 Jozefa Vogla zatkli a obvinili z vrážd sovietskych zajatcov. V súdnom procese v jeho neprospech priťažujúco svedčil iný partizánsky veliteľ, Ernest Bielik (neskôr sám odsúdený za rovnaký čin – popravu sovietskych zajatcov). Zároveň súdny znalec navyše vyhodnotil správanie sa Jozefa Vogla počas SNP (napriek tomu, že on a jeho jednotka sa ako jedna z mála jednotiek Východoslovenskej armády nedala Nemcom odzbrojiť a takmer 3 mesiac viedla proti Nemcom boj) ako „sabotáž SNP a zradu na revolúcii slovenského národa“ a aj za tento „zločin“ bol Jozef Vogl 30. novembra 1956 odsúdený Krajským súdom v Bratislave na 8 a neskôr Najvyšším súdom na 12 rokov. 14. januára 1964 bol podmienečne prepustený na slobodu, potom žil v Senci. Po roku 1989 rehabilitovaný, v máji 1990 povýšený do hodnosti genmjr. in memoriam.

V literatúre

Históriu partizánskych oddielov Belov-Kovalenko, Borkaňuk a partizánskych brigád Sergej a Kriváň popísal v spomienkovej knihe Boj o Beskydy člen oddielu Belov-Kovalenko Michal Piteľ.

Ladislav Mňačko v diele Oneskorené reportáže v poviedke Svedok opisuje súdny proces s bývalým príslušníkom Rýchlej divízie a neskorším partizánskym veliteľom obvineným z vrážd sovietskych zajatcov na východnom fronte kvôli ranám z milosti, usvedčovaným pomocou zmanipulovaného svedka.

Vyznamenania

• nem. Eisernes Kreuz 2. Klasse (23. 8. 1941),
• medaila Za hrdinstvo III. st. (9. 8. 1941),
• Pamätný odznak I. st. (1. 5. 1942),
• nem. Eisernes Kreuz 1. Klasse (14. 3. 1943),
• Za hrdinstvo II. st. (10. 4. 1943),
• Vojenný víťazný kríž IV. tr. (14. 3. 1944),
• Štefánikov pamätný odznak I. st. (27. 9. 1945),
• Štefánikova pamätná medaila (21. 2. 1946),
• Rad SNP I. tr. (20. 1. 1947),
• Československý vojnový kríž 1939 (14. 5. 1947),
• Československá vojenská medaila Za zásluhy I. st. (14. 5. 1947),
• 2. Československý vojnový kríž 1939 (31. 5. 1947),
• Československá medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (30. 8. 1947).