Hnúšťa
Hnúšťa (v minulosti Hnúšťa-Likier, maď. Nyustya, nem. Nusten)[7] je mesto na Slovensku nachádzajúce sa medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom.
Hnúšťa | ||
mesto | ||
Evanjelický kostol
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | |
Okres | Rimavská Sobota | |
Región | Malohont | |
Vodné toky | Rimava, Klenovská Rimava | |
Nadmorská výška | 298 m n. m. | |
Súradnice | 48°34′24″S 19°57′14″V / 48,573333°S 19,953889°V | |
Rozloha | 68,05 km² (6 805 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 6 504 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 95,58 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1334[3]/1438[4] | |
Primátor | Martin Pliešovský[5] (SNS) | |
PSČ | 981 01 | |
ŠÚJ | 514829 | |
EČV (do r. 2022) | RS | |
Tel. predvoľba | +421-47 | |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Francisciho 74 981 01 Hnúšťa | |
E-mailová adresa | info@hnusta.sk | |
Telefón | 047 / 202 88 10 | |
Fax | 047 / 202 88 10 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Hnúšťa | ||
Webová stránka: hnusta.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Hnúšťan[6]
|
Polohopis
upraviťLeží v regióne Malohont, v podhorskej kotline strednej časti Slovenského rudohoria. Geomorfologicky sa nachádza v Rimavskom podolí, tvoriacom časť Revúckej vrchoviny. Na území mesta sa zlievajú vody Rimavy a Klenovskej Rimavy, ktoré vytvárajú doliny. Nimi vedú hlavné cesty (I/72 Rimavská Sobota – Brezno a II/526 Jelšava – Hnúšťa – Kokava nad Rimavicou) i železničná trať z Rimavskej Soboty do Brezna. Od Rimavskej Soboty leží 22 km severne, od Tisovca 12 km južne, od Kokavy 8 km na východ a od Jelšavy 22 km na západ.
Obyvateľstvo
upraviťEtnické zloženie obyvateľstva
- Slováci – 93,12 %
- Rómovia – 3,36 %
- Maďari – 1,07 %
- Česi – 0,40 %
- Nemci – 0,04 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
- rímski katolíci – 36,10 %
- bez vyznania – 35,44 %
- protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 21,62 %
- grécki katolíci – 0,37 %
a iní
Časti mesta
upraviťDejiny
upraviťPrvú písomnú zmienku mesto nemá doloženú, ale už v roku 1334 sa uvádza v zozname výberčíkov pápežskej dane. V roku 1811 začala naberať Hnúšťa na svojom význame. Vtedy bola založená spoločnosť Rimavská Coalícia, ktorá začala využívať nerastné bohatstvo zeme. V roku 1881 bola založená Rima-muránsko-šalgotarianská účastinná spoločnosť, ktorá v roku 1885 postavila v mestskej časti Likier prvú koksovú vysokú pec. V meste sa v tomto období vyrobilo najviac surového železa na Slovensku. V 20. storočí železiarstvo upadalo a mesto trpelo veľkou nezamestnanosťou. V roku 1923 železiareň zanikla a Dr. Blasberg v tom istom roku založil chemickú továreň Slovenské lučobné závody. V meste má tradíciu aj ťažba a spracovanie magnezitu.
Mesto vzniklo roku 1960 zlúčením Hnúšte a Likiera a v minulosti tiež nieslo názov Hnúšťa-Likier. Do roku 1960 bola Hnúšťa sídlom okresu.
Dňa 26. novembra 2006 sa v skrachovaných Slovenských lučobných závodoch (SLZ) otvorila výroba káblových zväzkov do automobilov, známa pod názvom Sevon, v dnešnej dobe Yura Corporation. V Hnúšti vďaka tomu znova stúpla zamestnanosť.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviťSakrálne pamiatky
upraviť- Evanjelický kostol v Hnúšti, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1804 – 1808. Stojí na mieste staršieho kostola zo 14. storočia. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu murovaná empora, oltár v štýle novoklasicizmu od Ľ. Jakobetza s obrazom Kristus pri Genezaretskom jazere z roku 1885. Jednomanuálový organ od J. Jakobetza je z roku 1907.[8] Kazateľnica je baroková, pochádza zo staršieho kostola. Zvony v kostole sú z obdobia po prvej svetovej vojne, z roku 1924.[9] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a pilastrami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.
-
Evanjelický kostol
-
Loď kostola
-
Interiér kostola
-
Detail oltára
- Evanjelický kostol v Brádne, jednoloďová barokovoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a čiastočne predstavanou vežou, z rokov 1794 – 1797. Stojí na mieste staršej modlitebne zo začiatku 18. storočia. V roku 1810 bol rozšírený o vežu. Interiér je plochostropý s dreveným stropom. Priestor je členený trojramennou emporou. Nachádza sa tu hodnotný barokový kazateľnicový oltár zo začiatku 18. storočia so sochami Árona, Mojžiša, Petra a Pavla. Organ je klasicistický z konca 18. storočia. Veža je členená kordónovými rímsami, pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a dekoratívnou barokovou helmicou s laternou pokrytou šindľom.[10]
- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1802. Úpravami prešiel v roku 1853. V roku 1906 bola doplnená západná kaplnka. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s výmaľbou od J. Ádáma. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami. Hlavnej fasáde dominuje rizalit, z ktorého vystupuje veža s korunnou rímsou s tečíkom a zvonovitou helmicou.[11]
- Evanjelický kostol v časti Hačava, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z roku 1816. Prestavaný bol v roku 1905 a v polovici 20. storočia, keď pola postavená veža. V interiéri sa nachádza klasicistický oltár, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom Ježiš v Getsemanskej záhrade.[12] Fasády sú hladké, veža mierne vystupujúca z hmoty stavby je ukončená ihlancovou helmicou.
- Evanjelický kostol v časti Likier, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1875. Podľa iných zdrojov je kostol tolerančná stavba z roku 1785.[13] Interiér je plochostropý.[14] Fasády sú hladké, okná majú polkruhové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
-
Evanjelický kostol v Brádne
-
Detail veže kostola v Brádne
-
Kostol Povýšenia sv. Kríža
-
Evanjelický kostol v Likieri
-
Interiér kostola v Likieri
Ostatné pamiatky
upraviť- Turecký most, kamenný jednooblúkový most v časti Maša z obdobia po roku 1785. Pôvod mosta v častoch osmanskej okupácie je pravdepodobne len legendou.[15]
-
Turecký most
- Pamätný dom, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1906. V budove sídlil počas SNP revolučný národný výbor.[16] Na budove je osadená pamätná tabuľa SNP.[17] Fasáde dominujú nárožné rizality lemované bosážou. Parter je dekorovaný pásovaním, poschodie z režnej tehly je členené oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Na ose fasády je atika s vročením 1906.
- Mauzóleum, pohrebná kaplnka, neorenesančná stavba na pôdoryse štvorca s kupolou, z roku 1902.[18] Fasády mauzólea s pásovaním sú členené rizalitmi lemovanými pilastrami s trojuholníkovými štítmi s tympanónmi. Kupola je ukončená osemuholníkovou laternou.
-
Pamätný dom SNP
-
Pamätná tabuľa SNP
-
Mauzóleum
- Petrivalského vila, dvojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse štvorca s nárožnou vežou, z obdobia rokov 1910-1920.[19] Fasády z režnej tehly sú členené obdĺžnikovými a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža s lodžiou je ukončená nízkou ihlancovou helmicou.
- Pomník Janka Francisciho Rimavského z roku 1924.[20] Autorom pomníku je Vojtech Ihriský. Nachádza sa na námestí pred evanjelickým kostolom.
- Pomník padlým v SNP z roku 1960. Autori pomníka sú sochár Vladimír Moťovský a architekt J. Stockmann
- Pomník Mateja Hrebendu v časti Hačava z roku 1968. Autormi pomníka sú sochár Juraj Hovorka a architekt Ján Antal.
-
Petrivalského vila
-
Pomník Janka Francisciho
-
Pomník Mateja Hrebendu
Prírodné pamiatky
upraviť- Chránená prírodná pamiatka – katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides) v Záhrade l. mája
Hospodárstvo
upraviťV meste je zastúpený banícky priemysel (Gemerská nerudná spoločnosť a.s. Hnúšťa) – ťažba a spracovanie mastenca, magnezitu, bentonitu a dolomitu. Výrobou káblových zväzkov sa zaoberá kórejská spoločnosť Yura corporation, s.r.o. v mestskom priemyselnom parku, kde pôsobí aj rakúsky výrobca elastónových mostových ložísk a mostových záverov.
V 20. storočí tu boli veľkým zamestnávateľom zaniklé Slovenské lučobné závody.
Školstvo
upraviť- Materská škola Nábrežie Rimavy 447
- Materská škola Klokočova 740
- Základná škola Janka Francisciho Rimavského
- ZŠ Klokočova 742
- Základná umelecká škola Jána Valacha Hnúšťa
- Špeciálna základná škola Hnúšťa
- Gymnázium Mateja Hrebendu
- Stredná odborná škola
Osobnosti mesta
upraviťRodáci
upraviť- Ján Francisci-Rimavský (* 1822 – † 1905), básnik, publicista, kapitán slovenských dobrovoľnických výprav v rokoch 1848 – 1849
- Igor Chamula (* 1943 – † 2006), pedagóg a politik
- Adam Cibuľa (* 13. september 1964), slovenský reprezentant v kulturistike, majster Európy v rokoch 1993, 1994, 2004, 2006, 2009
Pôsobili tu
upraviť- Matej Hrebenda (* 1796 – † 1880), zberateľ a kolportér kníh
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Informácie o Hnúšti na www.obce.info
- ↑ Informácie o Hnúšti v Mestskej a obecnej štatistike [online]. [Cit. 2006-04-21]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Hnúšťan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Hnúšťa, okres Rimavská SObota [online]. Organy HC. Dostupné online.
- ↑ Hnúšťa - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Brádno (Hnúšťa) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Hnúšťa - Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Hačava (Hnúšťa) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Miestne časti Hnúšte [online]. Oficiálne stránky mesta Hnúšťa. Dostupné online. Archivované 2021-01-17 z originálu.
- ↑ Likier (Hnúšťa) - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kamenný most v Hnúšti – Maši [online]. Turecký most. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Hnúšťa - Kaplnka na cintoríne [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hnúšťa