Remetský potok (prítok Porubského potoka)

Remetský potok[1] je potok v regióne Dolný Zemplín, na území obcí Remetské Hámre, Vyšné Remety a Úbrež v okrese Sobrance a na území obce Poruba pod Vihorlatom v okrese Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina. Ústi do Porubského potoka, ktorý ďalej ústi v rámci medzipovodia do vodnej nádrže Zemplínska šírava, zo Zemplínskej šíravy vyteká kanalizovaný vodný tok Čierna voda. Má dĺžku 7,9 km. Rád toku VIII.

Remetský potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Košický kraj
Okresy Sobrance, Michalovce
Obce Remetské Hámre, Úbrež, Poruba pod Vihorlatom, Vyšné Remety
prameň Remetské Hámre
 - poloha Čierna studňa
 - výška 334 m
 - súradnice 48°51′05″S 22°10′04″V / 48,8513°S 22,1677°V / 48.8513; 22.1677
Ústie Porubský potok
 - poloha Úbrež, Poruba pod Vihorlatom
 - výška 147 m
 - súradnice 48°48′40″S 22°07′15″V / 48,8112°S 22,1209°V / 48.8112; 22.1209
Dĺžka 7,9 km
Rád toku VIII.
Číslo hydronyma 4-30-04-1008
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prameň

upraviť

Pramení v 334 m n. m. na území obce Remetské Hámre v okrese Sobrance v Košickom kraji, v lesnom extraviláne, v regióne Dolný Zemplín, na svahu vrchu (aj lesa) Čierna studňa s 345 m n. m.[2][3]

Opis toku

upraviť

Od prameňa v 334 m n. m. tečie južným smerom, po 1 km krátkom úseku v 273 m n. m. vteká na územie lesného extravilánu obce Vyšné Remety, preteká cez pole Rovina, v 243 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, v 220 m n. m. vteká do intravilánu obce Vyšné Remety, v 197 m n. m. opúšťa intravilán a pokračuje extravilánom obce Vyšné Remety, v 179 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 171 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi obcou Vyšné Remety a obcou Úbrež, v 163 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, stáča sa do západného smeru, tečie po obecnej hranici, pokračuje po hranici medzi obcami Úbrež a Poruba pod Vihorlatom, v 147 m n. m. priberá ľavostranný prítok Karniansky potok, priamo na obecnej hranici v 147 m n. m. ústi do Porubského potoka ako jeho ľavostranný prítok.

Remetský potok patrí do okresu Sobrance a do okresu Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská pahorkatina v geomorfologickom podcelku Podvihorlatská pahorkatina.[4][5] Má jeden dôležitejší prítok Karniansky potok.[6]

Pôvod názvu

upraviť

Názov vodného toku Remetský potok má pôvod v názve obce Remetské Hámre (mladá obec s najstarším záznamom viažucim sa k roku 1828 Hámor, 1927 Remetské Hámre) alebo pravdepodobnejšie v názve obce Vyšné Remety (najstarší záznam sa viaže k roku 1418 Remethe, 1920 Vyšné Remety, územím ktorých potok preteká. Jedna slovná zložka názvu oboch obcí má pôvod v staršom označení remeta vo význame eremita, pustovník, rehoľník, mních. Motivácia pomenovania obce Vyšné Remety je spojená s existenciou pustovníkov v priestore obce[7]. Z toponyma Vyšné Remety bolo po rozšírení o formant -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Remetský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Remetský potok nie je jedinečným hydronymom (august 2022).

Referencie

upraviť
  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-08-06.
  2. Geografické názvy okresu Michalovce A34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 47, 68. ISBN 80-85672-07-3.
  3. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 43, 73. ISBN 80-85164-17-5.
  4. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-07]
  5. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 147, 154. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  6. Priebeh Remetského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-08-08]
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 321, 3. diel s. S. 397.
  8. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 108. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).