Roger z Torre Maggiore

Roger z Torre Maggiore alebo Magister Rogerius, Rogerius Spalatensis (maď. Rogerius mester, * 1201 – 1205, Torre Maggiore[1]:281 – † 14. apríl 1266, Split) bol taliansky prelát pôsobiaci v Uhorskom kráľovstve v polovici 13. storočia. Od roku 1249 až do svojej smrti bol arcibiskupom v Splite v Dalmácii. Jeho Žalostná pieseň o zničení Uhorského kráľovstva Tatármi (lat. Carmen miserabile super destructione regni Hungariae temporibus Belae IV. per Tartaras facta) je jedinečným a významným prameňom mongolského vpádu do Uhorského kráľovstva v rokoch 1241 a 1242.[2]

Rogerius
arcibiskup splitský
Štát pôsobeniaUhorsko
Funkcie a tituly
Arcidiakon varadínsky a šopronský
Kanovník záhrebský
Arcibiskup splitský
Predchodca Ján Hahót, zvolený Ján Hahót Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1201 – 1205
Torre Magiore, Taliansko
Úmrtie14. apríl 1266 (60 – 61 rokov)
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Biskup
Konsekrácia1249
Odkazy
Roger z Torre Maggiore na catholic-hierarchy.org angl.

Podľa arcidiakona Tomáša zo Splitu bol Roger „z mesta Turris Cepia v regióne Benevento”, ktoré bolo stotožňované s Torre Maggiore v Apúlii v Taliansku.[3]:359 Do Uhorska prišiel v sprievode kardinála Giacoma da Pecorara, pápežského legáta vyslaného k uhorskému kráľovi Ondrejovi II. v roku 1232.[1]:281 Hoci získal prebendu kaplána a neskôr arcidiakona v katedrálnej kapitule diecézy Varadín (dnes Oradea, Rumunsko), v rokoch 12361239 bol v spoločnosti kardinála Giacoma v Taliansku. Je po ňom pomenovaná štvrť Rogerius v rumunskom meste Oradea.

Carmen Miserabile

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Carmen Miserabile

Majster Roger bol varadínskym arcidiakonom, keď mesto dobyli Mongoli, ktorí vtrhli do kráľovstva z východu. Utiekol z mesta, „utiekol do lesa a tam sa skrýval, kým mohol“ (Epištola magistra Rogera, kapitola 34). Potom prišiel majster Roger do Csanádu, ktorý bol však tiež spustošený útočníkmi.[4]:410 Zajali ho Mongoli, ale podarilo sa mu ujsť, keď sa útočníci v roku 1242 sťahovali z Uhorska, a vrátiť sa naspäť.[1]:281

Vyšplhali sme sa na vysoký strom a uvideli krajinu opustenú od Tatárov, ktorú pri príchode nestačili zničiť. Ach tá bolesť! Začali sme prechádzať vyľudnenou a prázdnou krajinou, ktorú za sebou nechávali spustošenú. Zvonice chrámov nám slúžili ako ukazovatele, ktoré nás viedli z miesta na miesto, a vyznačovali nám i tak dosť strašnú cestu. Lebo cesty a chodníčky boli zašlé a úplne zarastené burinou a kríkmi. Pór, cibuľa a cesnak, ktoré zostali v záhradách, keď sa dali nájsť, mi pripadali ako najväčšie pochúťky, iní používali slez a korienky bolehlavu. Tým sme napĺňali hladné žalúdky a obnovovali v ochablom tele činnosť ducha.
[1]:297

Roger odišiel do Ríma, kde 13. novembra 1243 získal od pápeža Inocenta IV. post arcidiakona v Šoprone[1]:281 v západnej časti Uhorského kráľovstva (Varadín bol úplne zničený Mongolmi). Svoj nový post prevzal v roku 1243 a svoje skúsenosti počas mongolskej invázie začal zaznamenávať v liste napísanom kardinálovi Giacomovi.[1]:281 Jeho list poskytuje „dramatický opis udalostí“ (Florin Curta) vedúci k zničeniu kráľovstva. Po smrti kardinála Giacoma v roku 1244 bol majster Roger zamestnaný u kardinála Johna Toletana.[1]:281 Keď v roku 1245 sprevádzal svojho nového majstra na Prvý lyonský koncil, bol už kanovníkom v záhrebskej diecéze.[5]

Archibiskup splitský

upraviť

Majstra Rogera vymenoval za arcibiskupa Splitu pápež Inocent IV.[1]:281 po smrti arcibiskupa Ugrina, ktorý zomrel 30. apríla 1249.[5] Zdá sa, že tak kanonici katedrálnej kapituly, ako aj miestni obyvatelia by dali prednosť bratovi dominikánovi menom Ján.[5] Napokon uhorský kráľ Belo IV., vládca mesta, schválil vymenovanie Rogera, ktorý prišiel do svojho sídla vo februári 1250.[5]

Prešiel (Roger) Panóniou, vstúpil do Uhorska a potom s odporúčacím listom od pápeža pokračoval na dvor kráľa Bela. Tam vysvetlil podrobnosti o udalostiach, prostredníctvom ktorých bol poverený ujať sa splitského kostola. Jeho kráľovské veličenstvo v skutočnosti nebolo spokojné s tým, ako sa rozhodlo, a bol dosť nahnevaný, že Rogera vymenovali bez jeho vedomia a súhlasu. Ale skryl svoje rozhorčenie a nechal arcibiskupa pokojne prejsť na svoju stolicu.
[3]:361

Počas viac ako pätnástich rokoch v arcibiskupstve sa z času na čas dostal do konfliktov so svojimi veriacimi aj s panovníkom.[5] V posledných rokoch trpel arcibiskup Roger dnou,[5] ktorá ho tiež paralyzovala. Bol pochovaný v Katedrále svätého Domnia.[5]

Komentáre a preklady jeho diela

upraviť
  • Carmen Miserabile super Destructione Regni Hungariae per Tartaros. In: SZENTPÉTERY, Emericus. Scriptores Rerum Hungaricarum tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Zväzok II.. Budapešť : Academia Litter. Hungarica Atque Societate Histor. Hungarica, 1937 – 1938. S. 543 – 588.
  • Nemecký preklad H. Gockenjan, Ungarns Geschichtsschreiber, 111: Der Mongolensturm.
  • Ruský preklad A. Dosaeva v Магистр Рогерий. Горестная песнь о разорении Венгерского королевства татарами. СПб. : Дмитрий Буланин, 2012, 304 с.
  • C. de Bridia, Historia Tartarorum, ed. , A. Onnerfors (Berlín 1967)
  • Viliam z Rubrucku, Itineraarium, vyd. , A. Van den Wyngart, Sinica Franciscana 1, 147 – 332.
  • neúplný český preklad vyšiel v rámci publikácie Epištola mistra Rogeria. In: Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.
  • slovenský preklad vyšiel v rámci knihy Tatársky vpád. Ed. Richard Marsina, Miloš Marek. Budmerice : Rak, 2008. 168 s. (Pramene.) ISBN 978-80-85501-40-7.

Referencie

upraviť
  1. a b c d e f g h Epištola mistra Rogeria. In: Legendy a kroniky Koruny uherské. Ed. Richard Pražák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 1988. 389 s.
  2. 204. ROGERIUS SPALATENSIS. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 284 – 285.
  3. a b 46. In: Archdeacon Thomas of Split: History of the Bishops of Salona and Split. Ed. Damir Karbić, Mirjana Matijević Sokol, James Ross Sweeney. [s.l.] : CEU Press, 2006. ISBN 978-963-7326-59-2.
  4. CURTA, Florin. Southeastern Europe in the Middle Ages, 500-1250.. [s.l.] : Cambridge University Press, 2006. ISBN 978-0-521-89452-4.
  5. a b c d e f g Master Roger's Epistle to the Sorrowful Lament upon the Destruction of the Kingdom of Hungary by the Tatars. In: Anonymus and Master Roger. Ed. Rady, Martyn; Veszprémy, László; Bak, János M.. [s.l.] : CEU Press, 2010. ISBN 978-9639776951.

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Roger of Torre Maggiore na anglickej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Ján Hahót, zvolený
arcibiskup splitský
1249 – 1266
Nástupca
Ján Hahót