Rovina je základný geometrický útvar, plocha určená troma bodmi alebo priamkou a jedným bodom ležiacim mimo priamky. Pojem roviny ako geometrický pojem vznikol abstrakciou z napätých blán alebo koží, pokojnej vodnej hladiny, ľadovej vrstvy, rovných častí zemského povrchu. Euklides uviedol, že rovina má len dĺžku a šírku.

Rovina je v matematike dvojrozmerný geometrický útvar, ktorý si môžeme predstaviť ako neobmedzenú dokonale rovnú plochu. Algebraicky povedané, ide o množinu bodov izomorfných s dvojrozmerným lineárnym priestorom.

Rovina môže byť určená troma rôznymi bodmi, alebo priamkou a bodom, ktorý neleží na tejto priamke, alebo dvoma rovnobežnými netotožnými priamkami.

Označovanie upraviť

Rovina je buď plocha, na ktorú sa kreslí (nárysňa), alebo sa znázorňuje niektorým rovinným útvarom pomocou niektorej z metód geometrického premietania. Rovina sa označuje malým písmenom z gréckej abecedy.

Znázornenie:

 

Vzájomná poloha dvoch rovín upraviť

Dve rôzne roviny   v trojrozmernom priestore, ktoré majú spoločnú priamku  , sa nazývajú rôznobežné a značíme  . Priamka   predstavuje priesečnicu oboch rovín   a  .

Dve rôzne roviny   a  , ktoré nemajú v priestore žiaden spoločný bod, sa nazývajú rovnobežné a značíme  . Ak sú si roviny   a   rovné, označujeme ich (totožné).

Vlastnosti upraviť

Rovinným rezom geometrického útvaru   rovinou   sa nazýva prienik roviny   a útvaru  .[1][2]

Referencie upraviť

  1. J. FECENKO - Ľ. PINDA. Matematika 1. Bratislava: Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 2006, [cit. 2006-03-25]. ISBN 80-8078-091-9.
  2. P. HORÁK - Ľ. NIEPEL. Prehľad matematiky. Bratislava: Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1982, [cit. 1982-03-25].

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.