Wikipédia

Rudolf Macúch

Rudolf Macúch (* 16. október 1919, Dolné Bzince – † 24. júl 1993, Berlín, Nemecko) bol slovenský orientalista, semitológ, filológ, polyglot (ovládal 45 jazykov), univerzitný profesor a evanjelický kňaz.[1][2]

Rudolf Macúch
orientalista, semitológ, filológ
Rudolf Macúch
Dielo
Vedecké pôsobenieFreie Universität Berlin
Alma materSlovenská univerzita
Významní profesoriJán Bakoš
Osobné informácie
Narodenie16. október 1919
Dolné Bzince, Slovensko
Úmrtie24. júl 1993 (73 rokov)
Berlín, Nemecko
Národnosťslovenská
ManželkaIrandocht, rod. Shaghaghiová (* 1919 – † 1999)
DetiMaria Macuchová (* 1950)

Rodina[1]

upraviť
  • otec: Ján Macúch (* 1878 – † 1955)
  • matka: Anna, rod. Harmadyová (* 1888 – † 1972)
  • súrodenci: nevlastný brat
  • manželka: Irandocht, rod. Shaghaghiová (* 1919 – † 1999)
  • dcéra: Maria Macuchová (* 1950)

Životopis

upraviť

Pochádzal z rodiny murára. Do roku 1931 bol žiakom ľudovej školy v jeho obci. V rokoch 1931-1939 študent gymnázia v Novom Meste nad Váhom. Pokračoval štúdiom teológie na evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1939-1943), v roku 1944 bol vysvätený za kňaza. Počas rokov 1943-1945 evanjelický kaplán v Betliari, Uhrovci, Trenčíne a Krajnom.[1] Od roku 1945 do 1957 pôsobil ako odborný asistent u profesora Jána Bakoša na FF UK, v rokoch 1945-1947 absolvoval študijný pobyt v Paríži kde študoval arabčinu a pripravoval doktorskú dizertáciu.[2] Titul PhDr. získal v roku 1948 za prácu „Slovanské mená a výrazy v arabskej geografii“.[3] Preložil do slovenčiny Korán, preklad však zostal v rukopise.

V roku 1949 odišiel do Iránu, najprv učil francúzštinu a latinčinu na americkej misijnej škole, od roku 1954 profesor na Teheránskej univerzite. V roku 1952 sa stal iránskym štátnym občanom.[3] V rokoch 1955-1958 absolvoval pracovný pobyt v Oxforde. Od roku 1963 pôsobil ako vedúci Institut für Semitistik und Arabistik pri Freie Universität Berlin až do odchodu na dôchodok v roku 1988.[1]

Sprvu sa venoval arabistike, počas pobytu v Iráne riešil problematiku Mandejcov.[2] Po príchode do Berlína začal študovať ďalšie semitské jazyky: samaritánsku hebrejčinu a samaritánsku aramejčinu a pre samaritanistiku vytvoril špeciálne pracovisko.[1] Posledná oblasť, ktorej sa venoval, bol novosýrsky jazyk a literatúra (napr. jeho prostredníctvom sa západní učenci zoznámili s dejinami sýrskej literatúry od patriarchu Sýrskej antiochijskej ortodoxnej cirkvi[4][5]).

Knižná bibliografia

upraviť
  • MACÚCH, Rudolf. Islam a kresťanstvo : historické kultúrno-náboženské štúdie o islame. 1. vyd. Liptovský Svätý Mikuláš : Tranoscius, 1951. 122 s. (Nábožensko-náučná knižnica Tranoscia; zv. 8.)
  • DROWER, Ethel Stefana; MACUCH, Rudolf. A Mandaic Dictionary. Oxford : Oxford at the Clarendon Press, 1963. 491 s.
  • MACUCH, Rudolf. Handbook of Classical and Modern Mandaic. Berlin : Walter de Gruyter & Co., 1965. 646 s.
  • MACUCH, Rudolf. Grammatik des Samaritanischen Hebräisch. Berlin : Walter de Gruyter & Co., 1969. 571 s.
  • MACUCH, Rudolf; PANOUSSI, Estiphan. Neusyrische Chrestomathie. Wiesbaden : Harrassowitz, 1974. 244 s. ISBN 3-447-01531-4.
  • MACUCH, Rudolf. Geschichte der spät- und neusyrischen Literatur. 1. Aufl. Berlin : Walter de Gruyter, 1976. 511 s. ISBN 3-11-005959-2.
  • MACUCH, Rudolf; RUDOLPH, Kurt; SEGELBERG, Eric. Zur Sprache und Literatur der Mandäer. Berlin; New York : Walter de Gruyter, 1976. 263 s. ISBN 3-11-004838-8.
  • MACUCH, Rudolf. Grammatik des samaritanischen Aramäisch. Berlin ; New York : Walter de Gruyter, 1982. 427 s. ISBN 3-11-008376-0.
  • MACUCH, Rudolf; BOEKELS, Klaus. Neumandäische Chrestomathie mit grammatischer Skizze, kommentierter Übersetzung und Glossar. Wiesbaden : Harrassowitz, 1989. 263 s. ISBN 3-447-02859-9.
  • MACUCH, Rudolf; DANKWARTH, Guido. Neumandäische Texte im Dialekt von Ahwāz. Wiesbaden : Harrassowitz, 1993. 444 s. ISBN 3-447-03382-7.

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c d e MACÚCH, Rudolf. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok VI M – N. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2017. 796 s. ISBN 978-80-8149-079-8. S. 25 – 26.
  2. ↑ a b c MACÚCH Rudolf. In: Kdo byl kdo : čeští a slovenští orientalisté, afrikanisté a iberoamerikanisté. 1. vyd. Praha : Libri, 1999. 620 s. (Kdo byl kdo.) Dostupné online. ISBN 80-85983-59-1. S. 307 – 309. Archivované 2019-04-24 z originálu.
  3. ↑ a b SLODIČKA, Andrej. Dejiny slovenskej religionistiky a religionistické pracoviská na Slovensku. Theologos (Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta), 2011, čís. 2, s. 183 – 184. Dostupné online [cit. 2018-07-06]. ISSN 1335-5570.
  4. ↑ Cyril Aphrem Karim. Foreword. In: Ignatius Aphram I Barsoum. The Scattered Pearls : A History of Syriac Literature and Sciences. Ed. and translation Matti Moosa. 2nd rev. ed. Piscataway, N.J. : Gorgias Press, 2003. 604 s. ISBN 1-931956-04-9. S. vi.
  5. ↑ ŘOUTIL, Michal. Ignatius Aphram I Barsoum. The Scattered Pearls. A History of Syriac Literature and Sciences. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart), 2008-2009, čís. II-III, s. 629 – 630. ISBN 978-80-87378-20-5. ISSN 1802-8209.

Externé odkazy

upraviť
  • MACUCH, Maria. Rudolf Macuch (1919 – 1993). In: Christlicher Orient im Porträt – Wissenschaftsgeschichte des christlichen Orients 2. Ed. Predrag Bukovec. Hamburg : Kovač, 2015. Dostupné online. ISBN 978-3-8300-7813-5. S. 1035 – 1054. Archivované 2018-07-10 z originálu.
  • Slovenské osobnosti vedy - orientalista Prof. PhDr. Rudolf Macúch. Bzinský chýrnik, júl-august 2012, roč. XXII, s. 5. Dostupné online [cit. 2018-07-05]. Archivované 2018-07-07 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rudolf_Macúch&oldid=7664984“