Sedlická kotlina
Sedlická kotlina je geomorfologickou časťou Bukovcov.[1] Leží v ich východnej časti, približne 25 km východne od mesta Snina v rovnomennom okrese.[2]
| Sedlická kotlina | |
| geomorfologická časť Bukovcov | |
 Severná časť kotliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Snina |
| Časť | Bukovcov |
| Hranice | Bukovce |
| Mestá | Nová Sedlica, Zboj |
| Rieky | Zbojský potok, Ráztoka, Rozdielsky potok |
| Súradnice | 49°02′17″S 22°30′07″V / 49,038°S 22,502°V |
| Najnižší bod | údolie Zbojského potoka |
| - poloha | južný okraj územia |
| - výška | cca 320 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Kotlina sa nachádza v severovýchodnej časti Bukovských vrchov, vo východnej časti podcelku Bukovce. Vnútrohorskú kotlinu oválneho tvaru obkolesuje len materský podcelok a ležia v nej dve obce; v severnej časti Nová Sedlica, v južnej Zboj.[1]
Leží v povodí Zbojského potoka, ktorý sa v severnej časti stáča z juhovýchodného na juhozápadný smer a preteká obomi obcami. Na území Sedlickej kotliny priberá viacero menších prítokov, z nich najvýznamnejšie sú Packov, Sedlický, Rozdielsky, Bystriansky a Krušný potok, Ráztoka, Begovec a Jurkovec. Prístup do kotliny vedie údolím Zbojského potoka cez Uličské Krivé po ceste III/3886, odbočujúcej z II/558 (Stakčín – Ulič).[2]
Chránené územia upraviť
Sedlická kotlina leží v ochrannom pásme Národného parku Poloniny, ktorý ju obkolesuje zo severu, západu i juhu. Východným smerom až po ukrajinskú hranicu pokračuje ochranné pásmo. Osobitne chránené územie sa v kotline nenachádza žiadne, v blízkosti leží národná prírodná rezervácia Stinská a Stužica, prírodná rezervácia Bahno, Stinská slatina a Borsukov vrch.[2]
Turizmus upraviť
Táto časť Bukovských vrchov je špecifická z dôvodu svojej polohy na okraji Slovenska, blízko trojmedzia s Poľskom a Ukrajinou. K hraničnému kameňu na Kremenci je najprístupnejšia trasa práve z Novej Sedlice. Východne ležiace územia majú obmedzený prístup, no severnou hranicou po hrebeni vedúca 
červeno značená Medzinárodná diaľková turistická trasa E8 a Východokarpatská magistrála patria medzi vyhľadávané oblasti. Magistrála pokračuje z trojmedzného Kremenca cez Novú Sedlicu, Zboj a Uličské Krivé na hraničný priechod v Ubli. Z Novej Sedlice vedie severným smerom na 1 071 m n. m. vysoký Čierťaž (napojenie na E8) 
zelená turistická značka.[2]
Referencie upraviť
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-17]. Dostupné online.