Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Senior pozri Senior (rozlišovacia stránka).

Senior je starší človek, ale aj najstarší a spravidla vážený člen nejakého spoločenstva.[1]

Ako jediným objektívnym faktorom, pri posudzovaní toho, kto je senior, sa stal kalendárny vek jedinca. Kalendárny vek je relatívne jednoducho štatisticky zachytiteľný[2] na rozdiel od tzv. biologického alebo funkčného veku[3]. Najobvyklejšou vekovou hranicou pre označenie senior je vek 60 – 65 rokov.[4] Stanovenie tejto vekovej hranice so sebou prináša isté budúce komplikácie, pretože s predlžujúcou sa dĺžkou života bude nevyhnutné vekovú hranicu revidovať, aj keď nie neustále [2].

Obyvateľstvo Česka podľa veku

Odchod do starobného dôchodku nemôže byť objektívne kritérium, kedy jedinca priradíme medzi seniorov, je však výrazným medzníkom v živote človeka samotného.[2]

Gerona – (grécky starec) – staršie označenie pre seniora, ktoré sa dnes prakticky nepoužíva, od tohto pojmu sa však odvodzuje veda zvaná – gerontológia (veda o starnutí).[1]

Starnutie a starobaUpraviť

Starnutie – je celoživotný biologický proces, ktorý je neodvratný a ktorého výsledkom je zvýšený vek.[4] Tiež Zavázalová Helena uvádza, že starnutie je proces všeobecný (starne celá populácia) a zároveň individuálny (starne konkrétny jedinec).[5]

Vek – (senium) toto obdobie označuje neskoršie fázy ontogenézy, prirodzeného priebehu života. Je dôsledkom a prejavom geneticky podmienených involučních procesov modifikovaných ďalšími faktormi (choroby, životné prostredie, spôsob života [6])

Staroba ako etapa ľudského života je najčastejšie determinované na základe vývojovej psychológie. Obvykle sa v odbornej literatúre stretávame s nasledujúcim delením staroby:

  • 60 – 74 rokov = raná staroba
  • 75 – 89 rokov = pravá staroba
  • 90 a viac rokov = dlhovekosť [7][8][4]

Je však nutné poznamenať, že mnohí autori zároveň dodávajú, že o starobe spravidla hovoríme až od veku 65 rokov. Podľa českého štatistického úradu k 31. 12. 2013 dosiahlo zastúpenie osôb vo veku 65 a viac rokov 17,4% [9].

Zmeny v starobe – jednotlivé zmeny môžeme rozdeliť do troch základných oblastí:

  • Fyzické zmeny – Seniorský vek so sebou spravidla prináša Dispert (chorobnosť). Objavujú sa choroby kardiovaskulárneho systému, chrbtice, problémy so zmyslovými receptormi.[2] Možno sem zaradiť poruchy s príjmom potravy, poruchy termoregulácie, inkontinenciou, hypomobilitou (obmedzená pohyblivosť kĺbov) a svalová slabosť.[4] Zhoršujúci sa zdravotný stav sa celkom prirodzene odráža aj v náraste neaktívnych seniorov. Do tejto kategórie patrí aj vizuálna premena – vrásky, sivé vlasy, atď.[2]
  • Psychické zmeny – V tejto oblasti je typický úbytok mozgového tkaniva (cca o 10 – 15 %), čo má za následok celkové spomalenie seniora. Ten potrebuje viac času na vykonanie nejakej úlohy. Seniori dlhšie spracovávajú informácie a predlžuje sa reakčný čas. Veľakrát nastáva u seniorov dobrovoľná sociálnej izolácie.[2] Do tejto kategórie patria tiež demencie, depresie, delírium, poruchy správania, poruchy adaptácie.[4]
  • Socioekonomické a sociálne zmeny – Medzi hlavné zmenu patrí odchod do dôchodku a s tým spojený úbytok finančných zdrojov. V súvislosti s odchodom do dôchodku sa tiež obmedzuje kontakt s bývalými spolupracovníkmi. Seniori zrazu majú veľa voľného času, ktorý sa musia naučiť využívať.[2] Sociálnymi zmenami v živote seniora môžu byť aj strata sebestačnosti, závislosť od pomoci druhých, sociálna izolácia, týranie a zneužívanie seniorov, atď [10]

Index starnutia vyjadruje, koľko v populácii pripadá osôb vo veku 65 a viac rokov na 100 detí vo veku 0-14 rokov.

Seniori na SlovenskuUpraviť

Populácia Slovenska starne, čoho dôkazom je zvyšujúci sa priemerný vek aj index starnutia . Je to predovšetkým vývojom pôrodnosti, ktorý hlavne ovplyvňuje vekové zloženie obyvateľstva. Okrem úmrtnosti a pôrodnosti sa na formovaní vekovej štruktúry podieľa aj migrácia. Na Slovensku máme v súčasnosti regresívny typ vekovej štruktúry, charakteristický nielen starnutím zdola a zhora, ale aj so začínajúcimi sa prejavmi starnutia zo stredu. Podstata starnutia zdola vekovej pyramídy spočíva v úbytku detskej časti populácie. Až v roku 2008 došlo k očakávanému nárastu plodnosti, čo sa pozitívne prejavilo vo zvýšení počtu detskej časti populácie. Naopak nárast početnosti 65-ročných a starších je najmä v dôsledku pokračujúcich zlepšujúcich sa úmrtnostných pomerov.[11] Rozlišuje sa však pritom pohlavie, ženy sa dožívajú obyčajne o desatinu vyššieho veku. Hodnoty ovplyvňuje stav ekonomiky, zdravotníctva, úroveň kriminality, vojenský stav štátu, životné prostredie a veľa ďalších faktorov. Očakávaná dĺžka života pri narodení na Slovensku je od roku 2014 pre ženy viac ako 80 rokov a pre mužov okolo 73 rokov.[12]

Od začiatku 90 rokov minulého storočia na Slovensku došlo k znižovaniu, predtým stagnujúcej úmrtnosti, čo vedie k pozitívnemu trendu predlžovania života ľudí. Týka sa to nielen najmladších vekov, ale rast strednej dĺžky života možno identifikovať aj v seniorskej zložke populácie. Napríklad medzi rokmi 2000 a 2018 sa vo veku 65 rokov stredná dĺžka života predĺžila u mužov z necelých 13 rokov na viac ako 15 rokov. U žien to bolo z necelých 16,4 roka na 18,8 roka. Pozitívny trend sa týka osôb všetkých vekových kategórií, rýchlejšie sa však predlžuje život u mladších seniorov a u osôb v preddôchodkovom veku (50-64 rokov). Dynamickejšie sa pritom úmrtnostné pomery zlepšujú v mužskej časti populácie, čím dochádza k zmenšovaniu diferencií medzi pohlaviami a mužskej nad úmrtnosti aj v seniorskom veku. V podstate všetky prognózy populačného vývoja Slovenska počítajú s ďalším kontinuálnym predlžovaním života starších ľudí. Podľa poslednej národnej prognózy z roku 2018 by sa stredná dĺžka života vo veku 65 rokov mala do roku 2030 u mužov predĺžiť na takmer 17 (65 + 17 = 82) rokov a u žien na 20 (85) rokov.[13]

 
Obyvateľstvo vo veku 60+ v Česku

Seniori v ČeskuUpraviť

Vývoj indexu starnutia od roku 2006 do roku 2013 má v Česku stúpajúcu tendenciu. To znamená, že sa zvyšuje počet seniorov nad 65+ rokov oproti deťom do 14 rokov. Boli doby, keď detí bolo vždy viac než seniorov, od roku 2006 sa pomer obrátil a pribúda seniorov. V roku 2006 bol index staroby 100,2, to znamená, že pomer seniorov a detí bol takmer v rovnováhe. Od tej doby je v Česku viac seniorov ako detí [14].

Podľa Českého štatistického úradu a jeho prognóz bude v roku 2050 s najväčšou pravdepodobnosťou najviac občanov vo vekovej skupine 70 – 80 rokov. V súčasnej dobe je najpočetnejšia skupina obyvateľstva vo veku 30 – 40 rokov (viď obrázok 1).[4]

Z druhej tabuľky možno vyčítať aké bolo a aké pravdepodobne bude percentuálne zastúpenie seniorov v Česku v nasledujúcich rokoch. V priebehu 100 rokov sa počet seniorov zvýši o cca 2 400 tisíc.[4][9]

Seniori v EurópeUpraviť

V anglicky písanej literatúre sa termín senior objavuje zriedka. Užíva sa pojem "older people", popr. "Elderly", ..., pre danú vekovú skupinu bol Európskou komisiou navrhnutý termín "skúsenejší".[1]

Z uvedeného grafu je zrejmé, že najväčší pomer seniorov má Taliansko, tj. 21,4% obyvateľstva. Naopak najmenej má Turecko, tj. 7,7%.[9]

ReferencieUpraviť

  1. a b c HAŠKOVCOVÁ, Helena. Sociální gerontologie, aneb senioři mezi námi. 1. vyd. Praha : Galén, 2012. ISBN 978-80-7262-900-8.
  2. a b c d e f g ONDRÁKOVÁ, Jiřina. Vzdělávání seniorů a jeho specifika. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. ISBN 978-80-7465-038-3.
  3. MIADOKOVÁ, Eva. Starnutie z pohľadu génov alebo Prečo koronavírus ohrozuje najmä seniorov? [online]. [Cit. 2020-02-17]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g ONDRUŠOVÁ, Jana. Stáří a smysl života. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2011. ISBN 978-80-246-1997-2.
  5. ZAVAZALOVÁ, Helena. Vybrané kapitoly ze sociální gerontologie. 1. vyd. Praha : Karolinum, 2001. ISBN 80-246-0326-8.
  6. MÜHLPACHR, Pavel. Gerontopedagogika. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2004. ISBN 80-210-3345-2.
  7. HAŠKOVCOVÁ, Helena. Fenomén stáří. 2. vyd. Praha : Havlíček Brain Team, 2010. ISBN 978-80-87109-19-9.
  8. SÝKOROVÁ, Dana. Autonomie ve stáří: kapitoly z gerontosociologie. 1. vyd. Praha : Sociologické nakladatelství, 2010. ISBN 978-80-86429-62-5.
  9. a b c ČESKÝ STATISTIKÝ ÚŘAD, Senioři. [Cit. 2016-11-04]. Dostupné online. (po česky)
  10. TOPINKOVÁ, Eva. Geriatrie pro praxi. 1. vyd. Praha : Galén, 2005. ISBN 80-7262-365-6.
  11. Populačný vývoj v krajoch a okresoch Slovenska od začiatku 21. storočia [online]. infostat.sk, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  12. Enviroportál – životné prostredie online [online]. www.enviroportal.sk, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  13. Národný program aktívneho starnutia – MPSVR SR [online]. www.employment.gov.sk, [cit. 2022-02-17]. Dostupné online.
  14. ČESKÝ STATISTICKÝ ÚŘAD. Senioři [online]. [Cit. 2016-11-04]. Dostupné online. (po česky)

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Senior na českej Wikipédii.