Severo Ochoa

španielsko-americký lekár a biochemik

Severo Ochoa de Albornoz (* 24. september 1905, Luarca, Španielsko – † 1. november 1993, Madrid) bol španielsko-americký lekár a biochemik, ktorý spolu s Arthurom Kornbergom získal v roku 1959 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu, a to za objav mechanizmu biosyntézy RNA.

Severo Ochoa
španielsko-americký lekár a biochemik
Severo Ochoa
Narodenie24. september 1905
Luarca, Španielsko
Úmrtie1. november 1993 (88 rokov)
Madrid, Španielsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Severo Ochoa
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny

Životopis

upraviť

Vyštudoval medicínu na univerzite v Madride.
Ešte ako študent, na konci 20. rokov urobil svoj prvý objav, vyvinul metódu na meranie malých množstiev kreatínu v svaloch. To ho tiež nasmerovalo do výskumu miesto k lekárskej praxi. Úspech s kreatínom mu priniesol pozvanie Otta Meyerhofa (nositeľa Nobelovej ceny za rok 1922) do jeho laboratória v Inštitúte pre biológiu cisára Viliama v Berlíne, kde strávil rok. Postgraduálne štúdium potom začal na London National Institute for Medical Research. Tu sa začal zaujímať o enzýmy, čo bol začiatok jeho kľúčového záujmu. Roku 1933 sa vrátil do Madridu, čoskoro však vypukla občianska vojna. Ochoa Španielsko preto opustil a po peripetiách na mnohých výskumných inštitúciách v Európe (Heidelberg, Oxford) nakoniec zamieril do USA, na New York University, kde sa venoval chemickej syntéze RNA, za čo tiež nakoniec získal Nobelovu cenu.

Roku 1956 získal americké občianstvo, v závere života sa však vrátil do Madridu, kde roku 1993 zomrel.

Výskum

upraviť

Vedecký prínos Severo Ochoa je uznavaný predovšetkým v týchto oblastiach:

  • Objavil dva enzýmy citrátsyntetázu a pyruvátdehydrogenázu pomocou výskumu metabolickej enzýmológie. Tieto dva enzýmy umožnili dokončiť opis Krebsovho cyklusu, ktorý predstavuje základný biologický proces v metabolizme živých organizmov.
  • Študoval aj fotosyntézu a metabolizmus mastných kyselín.
  • Objavil enzým polynukleotid-fosforylázu a opísal syntézu RNA. Tento objav mu spolu s jeho žiakom Arthurom Kornbergom vyniesol v roku 1959 Nobelovu cenu za medicínu.
  • Jeho objavy viedli k dešifrovaniu genetického kódu, intracelulárnej biosyntézy proteínov a základných aspektov biológie vírusov.

Ocenenia

upraviť
  • Neubergova medaila za biochémiu (1951)
  • Nobelova cena za fyziológiu a medicínu (1959)
  • Medaile Société de Chimie Biologique (1959)
  • Medaile University of New York (1959)
  • Čestný doktorát univerzity v Grenade (1967)
  • Čestný doktorát univerzity v Oviedu (1967)
  • Jiménez Díaz Memorial Lesson Award (1969)
  • Národná medaila za vedu USA roku 1979
  • Čestný profesor na Universidad Nacional Mayor de San Marcos v Lime
  • Čestný doktorát Universidad Iberoamericana (UNIBE) Dominikánskej republiky (1988)
  • Čestný doktorát Univerzity v Baskicku (1988)
  • Čestný doktorát univerzity v Córdobe (1990)
  • Ocenenia od univerzít: Louis (Washington University), Glasgow, Oxford, Salamanca, Brazílie, Wesleyan University a Oviedo.
  • Člen niekoľkých výskumných spoločností v USA, Německu, Japonsku, Argentině, Uruguay a Chile
  • Prezident Medzinárodnej únie pre biochémiu.

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severo Ochoa na českej Wikipédii.