Slovo (jazykoveda)

Slovo je základná stavebná jednotka jazyka, nesie význam a pozostáva z jednej alebo viacerých morfém. Slová je možné kombinovať do slovných spojení, viet a súvetí. Slovo pozostávajúce z viac ako jednej morfémy sa nazýva zložené slovo. Slovo je základným prostriedkom jazykovej komunikácie. Môže mať lexikálny a gramatický význam.

Lexikálny význam pomenúva (vychádzajúc zo sémantického trojuholníka), osoby, zvieratá, veci, deje, činnosti, stavy a podobne. Ide vlastne o obsah slova.

Gramatický význam znamená, že pri slove sa dajú určiť gramatické kategórie v závislosti od určeného slovného druhu. Ak sa dá určiť lexikálny aj gramatický význam slova ide o plnovýznamové slovo. Ak sa pri nejakom slove nedajú určiť iba gramatické kategórie ide o neplnovýznamové slovo. Takéto slovo vyjadruje možnosť vstúpiť do gramatických vzťahov pri jazykovej komunikácii.

Pri tvorbe akéhokoľvek textu ako jazykového komunikátu je dôležité uvedomiť si význam jednotlivých slov, aby vzniknuté texty dostatočne odrážali zámer autora s ktorým vstupoval ku tvorbe textu. Súčasne musia vzniknuté texty plniť určitú úlohu v jazykovej komunikácii.

Delenie slov

Slová môžeme triediť podľa viacerých kritérií. Priradenie jednotlivých slov do daných skupín súvisí s vývinom jazyka a z toho vyplývajúcej dynamiky slovnej zásoby).

Podľa významu sa slová delia na:

jednovýznamové – napríklad človek
viacvýznamové – napríklad koruna.

Pri jednovýznamovom slove sa v súlade s teóriou F. de Saussura premieta v našom vedomí iba jeden pojem, ktorý spájame s daným slovom. Pri viacvýznamovom slove sa s jednou konkrétnou lexikálnou jednotkou spája viacero pojmov v našom vedomí.

Podľa vzťahu medzi významami sa slová delia na:

homonymá sú slová, ktoré rovnako znejú, ale majú rozdielny význam ( napr. hlava),
synonymá sú slová, ktoré majú rozdielnu podobu, ale približne rovnaký význam,
antonymá sú lexikálne jednotky s navzájom opačným významom,
paronymá sú slová s podobným znením, zhodnou gramatickou príslušnosťou, ale odlišným obsahom.

Podľa zaradenosti do štýlu sa slová delia na:

hovorové (napr. panelák, maturita),
básnické, knižné (napr. luna, junák).
odborné – termíny (napr. fraktúra, morféma),
slová administratívneho štýlu – kancelarizmy (napr. vydokumentovať, samoplatca).

Podľa spisovnosti sa slová delia na:

spisovné, ktoré spĺňajú kodifikačné normy (napr. učiteľ, univerzita, pes),
nespisovné, nespĺňajú kodifikačné normy (napr. grule, angrešt).

Nespisovné slová prichádzajú do slovnej zásoby z jednotlivých oblastí Slovenska – tzv. nárečové slová (napr. firangh, trotoar) a z jednotlivých sociálnych skupín – tzv. slang, žargón (napr. kišasonka, vakácie), argot ( napr. čierny psychiater = obušok, spievať = priznať sa), profesionalizmy ( napr. vrchný = vrchný čašník, čierne = čierne pivo, hobľovačka, mláťačka).

Podľa pôvodu slov, miesta vzniku sa slová delia na:

domáce (napr. rehotať sa, chlieb),
cudzie – prevzaté z iných jazykov (napr. fortieľ, bačkory).

Viaceré slová v súčasnosti sú považované za domáce pochádzajú z iných jazykov, ale zdomácneli natoľko, že ich cudzí pôvod dnes nevnímame. Ide o tzv. zdomácnené slová. Patria sem aj slová zo základnej slovnej zásoby (napr. frajer, bifľovať sa).

Podľa doby vzniku sa slová delia na:

archaizmy – slová používané v minulosti a dnes nahradzované modernejšími náhradami (napr. móres = mrav)
historizmy – spisovné slová pomenúvajúce dnes neexistujúce reálie (napr. mašinár, bokolov)
neologizmy – nové slová

Podľa citového zafarbenia, citovej príznakovosti sa slová delia na:

expresívne, citovo zafarbené slová
- eufemizmy – zjemňujúce slová
- dysfermizmy – nadávky typu sviňa, baran, hyena
- deminutíva – napr. domček, stromček
- vulgarizmy – napr. grcať, sopeľ
neutrálne slová, sú slová bez štylistickej príznakovosti.

Pri využívaní slov v jazykovej komunikácii je dôležitým faktorom prenášanie významu slov na iné slová kvôli štylistickému ozvláštneniu prejavu, jeho významovej naplnenosti a podobne. Nejde pritom výhradne len o texty patriace do umeleckého štýlu. Tento jav sa vyskytuje napríklad pri publicistických textoch a podobne.

Prenášanie významu slov sa môže uskutočňovať pomocou: metafory, metonymie.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Slovo
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovo

Zdroje

Mistrík,J: Štylistika, Bratislava: SPN,1997.
Dolník,J: Lexikológia, Bratislava: UK Bratislava, 2003.