Smolnícky potok[1] je potok v regióne Spiš, na území obce Smolnícka Huta v okrese Gelnica v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Volovské vrchy. Ústi do Smolníka. Má dĺžku 5,7 km. Rád toku VII.

Smolnícky potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Obec Smolnícka Huta
prameň Smolnícka Huta
 - poloha Jedľovec
 - výška 864 m
 - súradnice 48°44′41″S 20°49′48″V / 48,7446°S 20,8300°V / 48.7446; 20.8300
Ústie Smolník
 - poloha Smolnícka Huta
 - výška 443 m
 - súradnice 48°47′08″S 20°47′56″V / 48,7856°S 20,7990°V / 48.7856; 20.7990
Dĺžka 5,7 km
Rád toku VII.
Číslo hydronyma 4-32-02-2186
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prameň upraviť

Pramení v 864 m n. m. v juhovýchodnej časti územia obce Smolnícka Huta v tesnej blízkosti obecnej a zároveň aj okresnej hranice stelesnenej aj trojchotárom obcí Smolnícka Huta v okrese Gelnica a Štós a Medzev v okrese Rožňava na juhozápadnom svahu vrchu Jedľovec s 954 m n. m. v lesnom extraviláne premiešanom lúkami[2].

Opis toku upraviť

Od prameňa tečie Smolnícky potok severným smerom až severovýchodoseverným smerom cez lesný extravilán, preteká cez strednú a severnú časť územia obce Smolnícka Huta, v 636 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok, v 603 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok zo severozápadného svahu sedla Jedľovec, v 589 m n. m. priberá ďalší bezmenný pravostranný prítok, v 556 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok z východného svahu vrchu Mláky s 965 m n. m., v 529 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok zo západného svahu vrchu Zbojnícka skala s 1 147 m n. m. pritekajúci Zbojníckou dolinou, bez zmeny smeru preteká lesným extravilánom, ktorý je premiešaný lúkami, v osade Smolnícka píla v 443 m n. m. ústi do Smolníka ako jeho pravostranný prítok.

Smolnícky potok patrí do okresu Gelnica v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Volovské vrchy v geomorfologickom podcelku Kojšovská hoľa.[3][4] Nemá významnejší prítok.[5]

Pôvod názvu upraviť

Názov vodného toku Smolnícky potok má pôvod v názve vodného toku Smolník, do ktorého ústi. Z hydronyma Smolník bolo po rozšírení o formant -sky/-cky a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Smolnícky potok ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6]. Nemožno ale vylúčiť ani možnosť, že názov vodného toku Smolnícky potok má pôvod v osadnom názve Smolnícka Huta. Táto relatívne mladá osada (dnes obec) má najstarší písomný záznam svojho názvu z roka 1828 v podobe Szomolnok Hutta[7][8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Smolnícky potok je jedinečným hydronymom (september 2022).

Referencie upraviť

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-08-08.
  2. Geografické názvy okresu Spišská Nová Ves A28. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-387/1992 z 23.9.1992. 97 s. S. 55, 56, 77, 86, 91. ISBN 80-85672-00-6.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-08-08]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 32, 33. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Smolníckeho potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-09-09]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 532, 3. diel s. S. 60.
  8. Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 356.
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 115 + erráta. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).