Stromárka bielohlavá

druh vtáka rodu Dendrocygna

Stromárka bielohlavá (iné názvy: stromárka bielohrdlá, kačica vdova, stromárka vdovská, kačica bielochrbtá[1]; lat. Dendrocygna viduata) je malý predstaviteľ zúbkozobcov z čeľade kačicovitých. Žije a hniezdi na území subsaharskej Afriky a väčšej časti Južnej Ameriky.[2][3][4][5][6][7][8]

Stromárka bielohlavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocygna viduata
Linné, 1766

Mapa rozšírenia stromárky bielohlavej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Taxonómia

upraviť

Druh popísal v roku 1766 Carl Linné v kolumbijskej Cartagene pod názvom Anas viduata.[2][5]

  • Rozpätie krídiel: do cca 90 cm[3]

Ako všetky stromárky má aj stromárka bielohlavá dlhý krk a končatiny, čo jej dáva vzhľad podobný husiemu.[6]

Od ostatných stromárok rodu Dendrocygna je ľahko rozoznateľná vďaka sfarbeniu hlavy, ktoré je čierno-biele, pričom čierna je zadná časť a biela je lícna a frontálna časť hlavy.[2][6][7] Krk je taktiež v zadnej časti čierny.[2][8] Sfarbenie tela je prevažne orieškovo hnedé s čierným chvostom a perami na letkách.[2][8] Oči sú hnedé a zobák je čierny.[8] Neoperená čiasť nôh je modrá s čiernymi znakmi.[8] Samice sú sfarbené rovnako ako samci, len na prednej časti hlavy a na krku majú aj hrdzavo sfarbené znaky.[8]

Hlasový prejav je trojslabikový hvízdavý zvuk trvajúci 1,5 – 2 sekundy.[5]

Výskyt

upraviť

Vyskytuje sa vo veľkej časti subsaharskej Afriky, vrátane Madagaskaru a obýva aj väčšiu časť územia Južnej Ameriky.[2][3][4][5][6] Výskyt čiastočne zasahuje aj na územie Strednej Ameriky.[2][4][5]

Na území Strednej a Južnej Ameriky výskyt siaha od Kostariky na severe cez územie severnej a východnej Kolumbie a na východe cez Guayanu až po územie severnej Argentíny a Uruguaje na juhu.[2][5][7]

V Afrike sa vyskytuje v jej subsaharskej časti od Mauritánie, Senegalu a Eritrey na severe až po južné časti Južnej Afriky na juhu.[2][5] Najrozšírenejšie sú v Afrike na území Zimbabwe, Mozambiku, severnej Namíbie, východnej Botswany a vo východnej časti Južnej Afriky.[8] Mimo kontinentálnej Afriky obýva aj Madagaskar a Komory.[2][5]

Vyskytuje sa na rôznych typoch území s vodnými plochami pričom preferuje sladkovodné biotopy.[5][6] Zvyčajne ide o rôzne močiare a jazerá, zarastené vodné plochy ale aj ryžové polia.[2][6]

Spôsob života

upraviť

Stromárka bielohlavá nie je teritoriálna.[2]

Často lokálne migruje v závislosti od dostupnosti vodných plôch a potravy.[2][5]

Obvykle sa vyskytuje v skupinách, ktoré čítajú desiatky až stovky jedincov.[6][8] Často sa zdržujú v spoločnosti stromárky hrdzavej.[8]

Vytvárajú trvalé monogamné páry.[2][8]

Lietajú prevažne v noci, kedy prebieha aj kŕmenie.[8]

Ačkoľvek má dlhý krk a nohy, narozdieľ od ostatných stromových kačiek, netrávi veľa času na stromoch a preferuje zem v čom sa podobá skôr husám, alebo klasickým kačiciam.[8] Preferuje predovšetkým piesočné brehy u vodných plôch.[8]

Hniezdenie

upraviť

Hniezdenie sa začína začiatkom obdobia dažďov, pričom najviac vajec je znášaných v období najväčšej kumulácie zrážok.[2][5] Toto sa môže v rôznych miestach výkytu líšiť a tak napríklad vo Venezuele hniezdenie prebieha od júla do septembra a napríklad v Etiópii od júla do októbra.[5] K hniezdeniu dochádza v nestálych kolóniách.[7] Hniezdo býva postavené vo vysokej tráve, alebo tŕstí a na výstavbu používajú stromárky okolitú vegetáciu.[2][7]

Samica znáša 4 – 13 (16) vajec.[2][3][8] Na vajciach sedia obaja rodičia.[8] Mladé jedince sa liahnu po 26 – 28 dňoch[2][3][8] a operia sa približne po 8 týždňoch od vyliahnutia.[2]

Potrava

upraviť

Potrava je rôznorodá a zahŕňa rôzne druhy vegetácie a semien,[2][5][7][8] ale konzumuje aj vodných bezobratlých.[2][5][7][8] Potravu konzumuje prevažne v noci,[2][6][7][8] pričom sa za ňou potápa.[2]

Ohrozenie a ochrana

upraviť

Podľa klasifikácie IUCN patrí k najmenej ohrozeným taxónom.[2][3][4][5][9] Je hojne rozšírená na celom území výskytu a[2] jej populácia je považovaná za stúpajúcu.[4][9]

Interakcie s človekom

upraviť

V oblastiach výskytu s vysokou koncentráciou tohto druhu môže dochádzať k poškodzovaniu poľnohospodárskych plodín.[3]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2018-01-27, [cit. 2019-07-31]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa GRZIMEK, Bernhard. Grzimek's Animal Life Encyclopedia, Second Edition, Volume 8: Birds I. Farmington Hills, MI, USA : Gale Group. 2002. 550 s. ISBN 0787657840. S. 376 – 377. (anglicky)
  3. a b c d e f g h i biolib.cz
  4. a b c d e iucnredlist.org
  5. a b c d e f g h i j k l m n o p q hbw.com
  6. a b c d e f g h ebird.org
  7. a b c d e f g h neotropical.birds.cornell.edu
  8. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s krugerpark.co.za
  9. a b birdlife.org

Iné projekty

upraviť