Therizinosaurus bol vtákovitý dinosaurus, obrovský maniraptor (Maniraptora) zo skupiny Therizinosauridae, známy z pozostatkov 2,4 m. dlhých predných končatín, na ktorých mal až metrové kosákovité pazúry (tieto boli svojho času považované za rebrá gigantickej korytnačky). Nejde síce o najlepšie známeho terizinosaurida, v rámci svojej skupiny bol však pravdepodobne najväčší. Zástupcovia Therizinosauridae (nepočítajúc primitívne formy ako Beipiaosaurus a Falcarius) sú však ako skupina celkovo pomerne slabo známe, pričom ich celkový výzor bol pôvodne zložený ako skladačka, z pozostatkov viacerých rodov. Therizinosaurus žil pred 70 miliónmi rokov, nájdený bol v Mongolsku.

Therizinosaurus

Umelecká rekonštruckia therizinosaura.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Therizinosaurus cheloniformis
Maleev, 1954
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Znaky upraviť

Ako typický vyspelý terizinosaurid mal Therizinosaurus malú a úzku hlavu s kosteným zobákom, dlhý ohybný krk, masívny trup, mocné trojprsté predné končatiny s obrovskými pazúrmi, krátke a pevné zadné končatiny so štyrmi plne dlhými prstami (štvrtý prst sa po predchádzajúcom zakrpatení druhotne znovu vyvinul) a skrátený chvost. Podľa novších výskumov sa on a jeho príbuzní pohybovali po zadných končatinách s chrbtom viac vo zvislej než horizontálnej polohe. Rovnako aj jeho krk smeroval pomerne kolmo hore. Rovnováhu dokázal udržať nielen vďaka silne vzpriamenej postave, ale aj vďaka panvovým kostiam, ktoré smerovali dozadu, aby tak uvoľnili miesto rozľahlej tráviacej sústave posúvajúcej celkové ťažisko jeho tela. Rozľahlá tráviaca sústava bola potrebná na strávenia rastlinnej potravy, ktorou sa živil. Dlhým krkom sa načahoval do korún stromov, pričom pazúrmi predných končatín si priťahoval vetvy. Spomenuté pazúry sa totiž ako zbraň nehodili, viac slúžili ako výstraha, hoci v krajnej núdzi mohli byť použité aj na ráňanie protivníka.

Externé odkazy upraviť