Tivadar Ortvay
Tivadar Ortvay (* 18./19. november 1843, Ciclova Montana, Uhorsko, dnes Rumunsko – † 8. júl 1916, Budapešť[1]) bol historik, múzejný pracovník, vysokoškolský učiteľ, profesor na Právnickej akadémii v Bratislave.
| Tivadar Ortvay | |
| historik, múzejný pracovník, vysokoškolský učiteľ | |
 | |
| Narodenie | 18./19. november 1843 Ciclova Montana, Uhorsko, dnes Rumunsko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. júl 1916 (72 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko, dnes Maďarsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Tivadar Ortvay |
Biografia
upraviťTivadar Ortvay bol maďarskej národnosti. Narodil sa v Sedmihradsku, na území dnešného Rumunska. Študoval na bohosloveckom seminári v Temešvári. Po skončení štúdií bol kaplánom v čanádskej diecéze, profesorom na gymnáziu v Lugoši. Od roku 1875 bol učiteľom histórie na Právnickej akadémii v Prešporku. Absolvoval študijné cesty po Európe a Palestíne. Patril medzi aktívnych a literárne činných členov Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku, kde zastával funkciu podpredsedu. Venoval sa starovekej a stredovekej histórii. Jeho diela, založené na bohatom pramennom materiáli, sú často citované.[chýba zdroj] Napísal vodopis Uhorska do konca 13. storočia, Dejiny bratislavskej Právnickej akadémie a rozsiahle Dejiny mesta Bratislavy. Je autorom okolo tridsiatich samostatne vydaných prác, štúdií a článkov z oblasti histórie a archeológie. Vydal knihu „Pozsony város, utcái és terei“ – Ulice a námestia Bratislavy (1905). Od roku 1879 bol dopisujúci a od roku 1905 riadny člen Uhorskej akadémie vied. Zomrel v Budapešti, kde mal smútočný obrad v cintoríne Kerepesi, ale podľa jeho vôle bol pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Prešporku vedľa svojej matky.[2]
Entomologické aktivity
upraviťV roku 1902 vydal v Bratislave rozsiahlu knižnú publikáciu o faune bratislavskej župy, ktorá vyšla pod názvom: Pozsony vármegye és a területén fekvö Pozsony, Nagyszombat, Bazin, Modor és Szent György városok állatvilága, kde uviedol takmer všetky informácie, ktoré boli o faune mesta Bratislavy a okolia dovtedy napísané a známe. Pokiaľ sa týka informácií o hmyze, tak až na niekoľko druhov, pre okolie Bratislavy nepravdepodobných, bol tento zoznam na svoju dobu prácou veľmi presnou. Obsahoval mnoho dôležitých údajov, do značnej šírky sa zmieňoval o hospodársky škodlivých druhoch hmyzu a obsahoval i spoľahlivé bionomické poznatky.
Bibliografia
upraviť- Ortvay, T.: 1902, Pozsony vármegye és a területén fekvö Pozsony, Nagyszombat, Bazin, Modor és Szent György városok állatvilága. Álltrajzi és állatgazdaságtörténeti monografia. A pozsonyban 1902. szept. 7-én megnyiló második országos mezögazdasági kiállitás alkalmából kiadja pozsonyváros anyagi hozzájárulásával pozsonyvármegye közönsége. Elsö kötet: állatrajzi rész. [Zoological and zoohistorical monograph. Volume 1: zoological part.] 446 pp.
Dielo v elektronickej podobe
upraviť- Ortvay Tivadar irói munkásságának összege negyvenévi közszolgálata után való nyugalomba vonulása alkalmából jóakarói és barátai szamára emlékül. Pozsony: István, 1906. 32 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Jeruzsálemtöl Názárethig. Pozsony: Löwy és Alkalay, 1888. 93 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Vadászati culturkép Pozsonymegye hajdanából és jelenéből. Pozsony: [s.n.], [s.a.]. 36 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Referencie
upraviť- ↑ Magyar életrajzi lexikon II. (L–Z). Főszerk. Kenyeres Ágnes. Budapest: Akadémiai. 1969. 327. o.
- ↑ http://www.bratislavskerozky.sk/sk/Cerstve-rozky/Historia/Ortvayho-databaza-je-funkcna.html
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tivadar Ortvay
Zdroje informácií o autorovi
upraviť- Anonym: 1980, Encyklopédia Slovenska 4 zv. (N - Q), Bratislava, p. 221.
- Koleška, Z.: 1988, [Ortvay, T.: p. 358]. Seznam biografií čs. entomologů, 10. In: Zprávy Čs. spol. entomol. ČSAV, 24.
- Groll, E. K. [ed.]: 2006, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Ortvay, Tivadar“: (internet).