Užľabský kanál
Užľabský kanál[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín na území obce Čierne Pole v okrese Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina. Ústi do kanála Ortov. Má dĺžku 1,2 km.
| Užľabský kanál | |
| Úžľabský kanál | |
| vodný kanál | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Obec | Čierne Pole |
| začiatok | Čierne Pole |
| - poloha | Šibenský grúň (trvalý trávny porast) |
| - výška | 105 m |
| - súradnice | 48°35′24″S 22°05′09″V / 48,5901°S 22,0859°V |
| Ústie | Ortov (kanál) |
| - poloha | Čierne Pole |
| - výška | 101 m |
| - súradnice | 48°34′48″S 22°05′22″V / 48,5799°S 22,0894°V |
| Dĺžka | 1,2 km |
| Rád toku | VII. |
| Číslo hydronyma | 4-30-02-3007 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Začiatok
upraviťZačína sa v severovýchodnej časti územia obce Čierne Pole na juhovýchodnom okraji trvalého trávneho porastu Šibenský grúň[2] v poľnohospodárskom extraviláne v 105 m n. m., centrum Šibenského grúňa leží na území susednej obce Pavlovce nad Uhom. Užľabský kanál patrí do okresu Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina v geomorfologickom podcelku Kapušianske pláňavy[3].
Opis toku
upraviťOd začiatku tečie absolútne priamym tokom juhovýchodojužným smerom cez poľnohospodársky extravilán obce Čierne Pole, posledných 60 m svojho toku sa stáča do juhovýchodného smeru, ústi v 101 m n. m. do kanála Ortov ako jeho pravostranný prítok. Začína sa, preteká a ústi na území obce Čierne Pole.[4][5].
Pôvod názvu
upraviťNázov vodného toku Užľabský kanál má pôvod v charakteristickom výskyte topografického objektu úžľab, úžľabie, úžľabina s významom objekt lokalizovaný pri podlhovastej priehlbni, pri podlhovastom koryte často značnej dĺžky slúžiacom na odvádzanie vody a to v priestore alebo v blízkosti priestoru kde vodný tok preteká. Z tohto slovného základu kombináciou s formantom -ský a kombináciou so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok, spravidla so spevnenými bokmi bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Užľabský kanál ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[6][7]. V roku 1990 štandardizovaná podoba hydronyma s krátkou predponou U- na začiatku názvu v tvare Užľabský kanál je výsledkom nedôslednosti a nepozornosti v štandardizačnom procese, kde sa žiadala systémovo zdôvodnená, korektná podoba hydronyma Úžľabský kanál s dlhou predponou Ú-, porovnaj aj apelatíva úžľab, úžľabie, úžľabina[8]. Tento postup vyústil do stavu, keď súčasná aplikačná prax používa striedavo jednu alebo druhú z týchto dvoch podôb názvu. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Užľabský kanál je jedinečným hydronymom (júl 2022).
Referencie
upraviť- ↑ Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-07-07.
- ↑ Geografické názvy okresu Michalovce A 34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2406/1993 z 17.11.1993. 89 s. S. 40, 79. ISBN 80-85672-07-3
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-14]
- ↑ Priebeh vodného toku Užľabský kanál v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-15]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
- ↑ Geografické názvy okresu Trebišov A 22. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. 99 s. S. 24. ISBN 80-900509-1-5
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 55,78. ISBN 80-85164-17-5.