Valientov diel

vrch v Malej Fatre

Valientov diel (828,4 m n. m.[1]) je zalesnený vrch v severnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Leží nad obcou Višňové, približne 8 km juhovýchodne od Žiliny.[2] Popod vrch vedie diaľničný tunel Višňové.

Valientov diel
vrch
Valientov diel MF.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Žilina
Obec Višňové
Časť Lúčanské Veterné hole
Pohorie Malá Fatra
Podcelok Lúčanská Fatra
Povodie Váh
Nadmorská výška 828,4 m n. m.
Súradnice 49°08′52″S 18°47′50″V / 49,1479°S 18,7971°V / 49.1479; 18.7971
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený z obce Višňové
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Valientov diel
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

V obci je zaužívaný názov Goleštan (z nem. Goldstein – zlatý kameň) kvôli výskytu zlata, no týmto názvom je pomenovaný nižší vrchol masívu, ležiaci nad Višňovskou dolinou.

PolohaUpraviť

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Lúčanské Veterné hole.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Žilina a v katastrálnom území obce Višňové.[4] Najbližšími vrcholmi sú východným smerom ležiaci Hoblík (934 m n. m.), juhovýchodne situovaný Minčol (1 364 m n. m.), južne položená Dolná roveň (950 m n. m.) a na juhozápade situovaná Mikušová (778 m n. m.).[2]

OpisUpraviť

Vrch sa nachádza na okraji Malej Fatry, juhovýchodne od mesta Žilina a so susedným Hoblíkom (933,6 m n. m.) vytvára vstupnú bránu Višňovskej doliny. Ňou preteká riečka Rosinka a dá sa z nej strmým výstupom dostať na obľúbené dolomitové lezecké steny (legendárna trasa „Panter 8b+“). V sedle s Dolnou rovňou (950 m n. m.) sa nachádza lyžiarsky areál Holý diel. Na SZ úpätí sa vo výške cca 560 m n. m. nachádza západný portál diaľničného tunela Višňové. Svahy pokrýva zmiešaný les, čo znemožňuje rozsiahlejší výhľad.[2]

VýhľadyUpraviť

Zalesnený vrchol obmedzuje výhľad, ktorý je možný len z malých čistín, resp. severozápadného úbočia. Možno tak pozorovať Žilinskú pahorkatinu, no tiež severnú časť Súľovských vrchov, Javorníkov a Kysuckej vrchoviny. Pri vhodných podmienkach možno zhliadnuť tisícovky Moravsko-sliezskych Beskýd (Kněhyně, Smrk a Lysá hora).[5]

PrístupUpraviť

Na vrchol nevedú značkované trasy, prístup je možný po   modrej značke na Holý diel a odtiaľ lesom na vrchol.[2]

ReferencieUpraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 34.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.

GalériaUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť