Virgil Ivan Grissom
Virgil Ivan „Gus“ Grissom (* 3. apríl 1926, Mitchell, Indiana, USA – † 27. január 1967, Cape Kennedy, Florida) bol americký astronaut, pilot Vojenského letectva USA a inžinier. Patril k pôvodnej sedmičke astronautov programu Mercury, ktorých NASA vybrala v apríli 1959. V roku 1961 sa stal druhým Američanom a tretím človekom, ktorý vyletel do kozmického priestoru. Bol tiež astronautom programu Gemini a Apollo a druhým človekom, ktorý dvakrát letel do vesmíru.
| Gus Grissom | |
| astronaut NASA | |
_Grissom_portrait.jpg) Grissom v roku 1964 | |
| Stav | zosnulý |
|---|---|
| Narodenie | 3. apríl 1926 Mitchell, Indiana, USA |
| Úmrtie | 27. január 1967 (40 rokov) Cape Kennedy, Florida, USA |
| Iné zamestnanie | stíhací pilot, skúšobný pilot, strojný inžinier |
| Hodnosť | podplukovník, USAF |
| Čas vo vesmíre | 5 hodín, 7 minút |
| Kozmonaut od | 9. apríla 1959 |
| Misie | Mercury-Redstone 4, Gemini 3, Apollo 1 † |
| Znaky misií |   .jpg){kind=small} |
| Kozmonaut do | 27. januára 1967 |
Životopis
upraviťNarodil sa 3. apríla 1926 v mestečku Mitchell v americkom štáte Indiana. Bol druhým dieťaťom Dennisa Davida a Cecile King Grissomovcov. Jeho otec bol signalista na železnici, matka bola ženou v domácnosti. Jeho staršia sestra zomrela krátko pred jeho narodením, neskôr mal ďalších troch súrodencov Wilmu, Normana a Lowella. K lietadlám sa prvýkrát dostal na letisku v neďalekom Bedforde, kde ho miestny nadšenec brával za jeden dolár na vyhliadkové lety a učil ho základy pilotáže.
Po skončení strednej školy vstúpil počas druhej svetovej vojny do Armádnych vzdušných síl USA. Jeho výcvik však skončil len krátko pred koncom vojny a bojov sa nezúčastnil. Napriek tomu, že mal záujem stať sa pilotom, strávil značnú časť služby ako úradník. Po vojne ho v novembri 1945 armádne vzdušné sily prepustili zo služby a vrátil sa do rodného Mitchellu, kde pracoval okrem iného aj ako tesár či kuchár. Grissom bol však odhodlaný stať sa letcom a študovať na vysokej škole. Prihlásil sa na Purdue University, kde vo februári 1950 získal titul bakalár vied (Bachelor of Science) v strojárstve a vrátil sa k vojenskému letectvu. Dokončil svoj letecký výcvik a od decembra 1951 slúžil u 75. stíhacej-prepadovej letky Vojenského letectva USA. Neskôr vo februári 1952 sa jeho jednotka presunula do Kórey, kde ho potom prevelili k 334. stíhacej letke. Počas kórejskej vojny uskutočnil 100 bojových letov na strojoch F-86 Sabre. Po skončení svojho turnusu sa vrátil do USA. Slúžil ako letecký inštruktor na základni Bryan v Texase.
V auguste 1955 nastúpil na Technickú univerzitu Vojenského letectva USA (Air Force Institute of Technology) na Wrightových-Pattersonovej základni neďaleko mesta Dayton v štáte Ohio, kde v nasledujúci rok získal titul bakalár vied v aeromechanike. V októbri 1956 vstúpil do školy skúšobných pilotov na Edwardsovej základni v Kalifornii. V roku 1959 sa dostal medzi letcov vybraných pre vesmírny program ako budúci astronauti. Stal sa jedným zo sedmičky astronautov programu Mercury.
Do vesmíru prvýkrát letel 21. júla 1961 v kozmickej lodi Liberty Bell 7 pri misii Mercury-Redstone 4. Išlo o druhý americký pilotovaný kozmický let, pri ktorom sa Grissom stal druhým Američanom vo vesmíre. Grissomova misia bola 15-minútový suborbitálny let a v podstate išlo o opakovanie letu Alana Sheparda, prvého Američana vo vesmíre, z 5. mája 1961. Let prebiehal bez problémov a kozmická loď úspešne pristála na padáku do vĺn Atlantického oceánu. Potom sa však pravdepodobne kvôli technickej poruche odstrelil vstupný prielez kabíny lode a došlo k jej zatopeniu a Grissom musel plávať doslova o život, kým ho vrtuľník nevyzdvihol na lietadlovú loď.
Druhý kozmický let absolvoval na jar 1965. Stal sa veliteľom misie Gemini 3, prvého pilotovaného letu programu Gemini. Dňa 23. marca 1965 vyštartoval spolu s pilotom Johnom Youngom k takmer päťhodinovému letu, ktorého cieľom bolo preveriť manévrovacie schopnosti novej kozmickej lode. Pri tomto lete kozmická loď s ľudskou posádkou po prvýkrát v histórii aktívne menila parametre svojej obežnej dráhy. Grissom sa vtedy stal druhým človekom, ktorý dvakrát letel do vesmíru. Kozmická loď v poriadku pristála pomocou padáku na hladine Atlantiku. Misia bola hodnotená veľmi úspešne.
Jeho tretím letom do vesmíru mal byť let AS-204, dnes známy pod označením Apollo 1. Mal v ňom zastávať funkciu veliaceho pilota. Posádku okrem neho tvorili Edward White ako senior pilot a Roger Chaffee vo funkcii pilota. Počas simulovaného odpočítavania v rámci príprav na let vypukol 27. januára 1967 v lodi Apollo 1 požiar, pri ktorom všetci traja zahynuli.
| „ | Ak zomrieme, chceme, aby to ľudia akceptovali. Robíme veľmi riskantnú prácu a dúfame, že ak sa nám stane čokoľvek, program to nezdrží. Dobývanie vesmíru stojí za riskovanie života. | “ |
| – Gus Grissom | ||
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Virgil Ivan Grissom
Externé odkazy
upraviť- Gus Grissom na stránkach NASA (po anglicky)
- Oficiálny životopis na stránkach NASA (po anglicky)
- Gus Grissom na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
- Gus Grissom na stránkach arlingtoncemetery.net (po anglicky)
- Gus Grissom v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)
- Gus Grissom na stránkach kozmo-data.sk (po slovensky)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gus Grissom na anglickej Wikipédii.