Vladimír Strmeň
Kpt. v. v. Vladimír Strmeň (* 26. august 1928, Staré Hory) je slovenský vojnový veterán, priamy účastník Slovenského národného povstania.[1] Je držiteľom množstva vojenských a civilných vyznamenaní.
| Vladimír Strmeň | |
 | |
| Narodenie | 26. august 1928 (95 rokov) Staré Hory (osada Richtárová), Česko-Slovensko |
| Štátne občianstvo |  Česko-Slovensko  Slovensko
|
| Národnosť | slovenská |
Vojenská kariéra
| |
| Ozbrojené sily | Povstalecká armáda Československý armádny zbor |
| Hodnosť |  Kapitán
|
| Vyznamenania | Rad Ľudovíta Štúra |
Účasť v bojoch
| |
| Vojny | Druhá svetová vojna |
Životopis upraviť
Mladosť upraviť
Vladimír Strmeň sa narodil 26. augusta 1928 v baníckej osade Richtárová neďaleko obce Staré Hory. Otec pracoval v papierňach v Harmanci.
Matka Františka finančne nezvládala starostlivosť o syna, preto ho odovzdala do výchovy k sestrám Vincentkám do Radvane. V detskom domove Vladimír strávil 7 rokov života a vo svojich 14 rokoch nastúpil na vojenskú školu k armádnej kapele v Banskej Bystrici.
Účasť a boje v Slovenskom národnom povstaní upraviť
Vladimír Strmeň opísal situáciu v deň vypuknutia povstania takto: „Bol vyhlásený poplach, nevedeli sme čo sa deje, museli sme opustiť kasárne, zoradiť sa pred kasárne, kde nám bolo oznámené, že vypuklo Slovenské národné povstanie, na Nemcov sa strieľa a s partizánmi sa vyjednáva“.
Strmeň následne prišiel domov do baníckej osady Richtárová. V rodičovskom dome bol partizánsky štáb majora Morozova, ktorý mu povedal: „Načo ti je trúba, tu máš vintovku, budeš s nami bojovať“. A tak sa Vladimír Strmeň stal partizánom.
Pred odchodom na front absolvoval 14-denný guľometný a mínerský výcvik aj so skúškami. Na fronte bolo veľmi rušno, Nemci ich neustále ostreľovali delostreleckou a mínometnou paľbou. 14. októbra 1944 začali na Čremošnom Nemci mínometný útok, po ktorom bol Vladimír Strmeň ranený (dostal 5 zásahov). Bol prevezený na obväzište, odtiaľ odišiel sanitkou do nemocnice v Banskej Bystrici. Neskôr bol prevezený naspäť k jednotke na Španiu dolinu, kde v miestnej ošetrovni ostal až do ústupu do hôr dňa 27.októbra 1944. Strmeň prechod zvládol aj napriek zraneniu.
Po týždni v loveckej chate na Jelenskej skale ho lekárka prehlásila za bojaschopného. V horách v tom čase vládla tuhá zima, avšak život v tzv. partizánskej republike išiel ďalej. Vladimír Strmeň sa v horách pravidelne stretával s Andrejom Bagarom. Ten so svojim divadlom vedel zdvihnúť náladu. 2. februára obsadili partizáni výhodné pozície pri moste v Richtárovej a čakali na príchod Nemcov, ktorí mali v pláne ju vypáliť. Hodinu ležali v snehu, keď začali prichádzať Nemci. Vpredu na saniach dvaja dôstojníci a za nimi skupinky vojakov s horľavinami. Hodinová prestrelka skončila tvrdou porážkou Nemcov.
18. marca už nemali také šťastie, Nemcom sa podarilo Richtárovú vypáliť. Zhorel aj Strmeňov rodičovský dom, jeho rodina prežila len zásahom obetavej učiteľky. Červená armáda bola už blízko a tak sa rozhodol prejsť front. Na vrchu Chabenec ich zastihla mohutná snehová víchrica a len vďaka súdržnosti jednotky prežili. Jednotka ustupovala k Vernáru. Po prechode frontu bol Vladimír Strmeň pridelený k 1. čs. armádnemu zboru generála Svobodu k Parížovciam (dnes obec zaplavená Liptovskou Marou).
Povojnová kariéra upraviť
Po vojne sa zamestnal v podbrezovských železiarňach, oženil sa s Máriou, rodenou Borovicovou, s ktorou mali dve deti. V práci výrazne prispel k prebudovaniu závodného orchestra. V roku 1970 sa z rodinných dôvodov presťahoval do Banskej Bystrice, pracoval v Tesle, neskorších Závodoch výpočtovej techniky, kde vytvoril úspešnú závodnú kapelu, ktorú aj viedol. Po odchode do dôchodku v roku 1988 žije aktívnym životom ako hudobník a vedie besedy a diskusie o svojej účasti v SNP.[1]
V roku 2022 bol mimoriadne povýšený do hodnosti kapitána vo výslužbe.[2] V roku 2023, pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky, mu prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (vojenský druh).[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b Vladimír Strmeň (1928). Paměť národa (Praha: Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů). Dostupné online [cit. 2024-01-29].
- ↑ Prezidentka Čaputová povýšila troch veteránov a účastníkov SNP. SITA Webnoviny (Bratislava: SITA Slovenská tlačová agentúra), 2022-08-29. Dostupné online [cit. 2024-01-29].
- ↑ Prezidentka udelila vyznamenania 28 osobnostiam [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2023-01-01, [cit. 2024-01-29]. Dostupné online.
Literatúra upraviť
- STRMEŇ, Vladimír. Poviem vám…. Banská Bystrica : Múzeum Slovenského národného povstania, 2022. 183 s. ISBN 978-80-974274-1-2.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladimír Strmeň
Externé odkazy upraviť
- Vladimír Strmeň na portáli Paměť národa
- Videl umierať svojich priateľov, nacisti mu takmer zabili rodinu. Vladimír Strmeň zažil hrôzy vojny na vlastnej koži – rozhovor v RTVS (2023)
- Bojovať proti nacistom bola moja povinnosť. Bez viery v Boha by som to nezvládol – rozhovor v denníku Postoj (2023)