Wikipédia:Žiadosť o komentár/Slovenské opálové bane

Táto stránka obsahuje archív žiadosti o komentár; už ju prosím neupravujte.

Žiadosť o komentár skončila výsledkom:

Bezpredmetné, chýba relevantný nezávislý zdroj.

--–Bubamara_disk. 19:44, 31. marec 2017 (UTC)

Názov stránky Slovenské opálové bane a nie Dubnícke bane.

Pokus o dohovor

Vzhľadom na krátkosť času zatiaľ uverejňujem len stránku na pieskovisku. https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Slovakiaopal/pieskovisko

Vyjadrenie redaktora

Len v kostrbatosti ako som spomínal:

Vzhľadom na pracovné zaťaženie nie som schopný na rýchlo uverejniť všetky dôvody, ktoré som uvádzal v komentároch redaktorom či správcom.Ucelené vysvetlenie napíšeme v časti diskusia. Na danej téme budú pracovať naši kolegovia na ktorých sa môžete kedykoľvek obrátiť cez mail, prípadne na tel čísle: 051 7725896.

Ing. Varga Bc. I. Bernátová Mgr. M. Kravec P. Vavrek

Ospravedlňujeme sa za spôsobené ťažkosti s naším uverejňovaním textov na rôznych stránkach, ale nebolo to robené zámerne, skôr z nevedomosti. Písal som prosby redaktorom a správcom o pomoc nakoľko sme si nevedeli poradiť, ale väčšinovo sme sa stretli s nepochopením. Nikoho nechcel Redaktorov, Správcov tlačiť do problematiky, ktorú sme otvorili a ani to v podstate bytostne nepotrebujme. Jednalo sa vždy o vylepšenie a zreálnenie údajov na Wikipédii, tak aby opätovne Wikipédia bola vnímaná verejnosťou a školstvom ako relevantný zdroj informácii. V žiadnom prípade nešlo a ani neide o súperenie nejakých subjektov, tak ako to niektorí na wiki. vnímajú a ani o presadzovanie vlastnej spoločnosti na úkor faktov. Uvážlivo niekto zo správcov poznamenal, " čo vlastne chceme však aj tak všetky texty a fotografie sú od autora slovakiaopal". Použili sme všetky dostupné materiály na to, aby sme poskytli len relevantné údaje a nie domnienky. Myslím, že nikto z redaktorov nechce spochybňovať tento fakt a našu snahu o vylepšenie údajov na Wikipédii.

Veľmi nás zarazila posledná reakcia redaktora "BT", keď stránku Slovenské opálové bane vymazal ( mesačnú prácu kolegov ) bez akéhokoľvek upozornenia. Pokladáme to za neúctu k redaktorom a kolegom. Pevne dúfame, že nikto z nás čo pracujeme na Wikipédii a snažíme sa ju vylepšovať sa necíti nadradený nad druhým redaktorom či Správcom. Bolo by to veľmi neprofesionálne.

Problém by som na počiatku dozreli do troch rovín.

• Nevhodná komunikácia z oboch strán, pričom nikto z redaktorov včetne mňa nikoho nechcel poškodiť
• Zohľadnenie faktov uverejňovaných na stránke https://sk.wikipedia.org/wiki/Dubn%C3%ADcke_bane so zreteľom na prežité skutočnosti kontra údaje o opálových baniach

ponúkané formou internetu a zastaralej literatúry.

• Slabá technická a programátorská zdatnosť z mojej strany a mojich kolegov, ktorá viedla ku chaosu na stránke. --Slovakiaopal (diskusia) sa nepodpísal(a)

Návrh riešení

Navrhujem len jednu zmenu a to zmeniť názov Dubnícke bane na Slovenské opálové bane.

Takto by to mohlo byť zrozumiteľné, jednoznačné aj pre laickú verejnosť čo sa s minerálmi priamo nezaoberá. Zo stanovísk štátnych inštitúcii a okolitých obcí vyplýva, že takúto zmenu vítajú a považujú ju za žiaducu. Požiadali sme o štandardizáciu názvu lokality.

Taktiež navrhujem zmenu niektorých textov, nakoľko hlavná téma sú bane a nie priamo opál. Z uvedeného dôvodu navrhujem zmeniť štruktúru stránky ,tak ako je uvedená na pieskovisku, prípadne by som navrhoval ešte túto stránku doplniť o podstatné fakty ktoré som nepostrehol. https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Slovakiaopal/pieskovisko

Skúste túto zmenu zvážiť.

Ďakujem --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 10:42, 8. február 2017 (UTC)

Nie, takto to nikdy nebude! Takýchto návrhov vrátane presunov ste tu urobil veľa a ani jeden sa nestretol s pochopením kolegov. Slovenské opálové bane je všeobecný názov, ktorý nešpecifikuje lokalitu len na Dubník, ale na celú republiku Slovenské... To, že vy a vaša firma má pod týmto názvom zaregistrované toto územie, nič na veci ne(z)mení. --BT✉ 11:05, 8. február 2017 (UTC)

- odpísal som Kelovemu. "Máš v tom pravdu Kelovy, ale je to riešiteľné. Skúsim príklad. http://www.gems-opal.cz/images/world-map-opal.jpg, Austrálske opálové polia ležia v troch štátoch Queensland, Nový Južný Wales a južnej Austrálii. Mestá sú Lightning Ridge, Mintabie, Coober Pedy . . . Austrálske opálové bane ložisko Mintabie, Coober Pedy

Predpokladám, že takýmto spôsobom sa dajú popísať aj Slovenské opálové bane - ložisko pri obci Červenica, prípadne Slovenské opálové bane - ložisko pri meste Bratislava. Ale stále to budú Slovenské opálové bane, tak ako sú Austrálske opálové bane. To je môj názor, aj keď netvrdím že je najsprávnejší, ale zdá sa mi to logické ." BT neviem čo je horšie a všeobecnejšie. Hovoriť o Slovensku alebo o bývalej osade Dubnik. Máte dosť razantný prístup, ja som sa za vzniknuté problémy na Wikipedii ospravedlnil a aj za mojich kolegov. --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 12:16, 8. február 2017 (UTC)

Nemôžete o svojej firme písať ako jedinej s prívlastkom Slovenské opálové bane, nech to máte akokoľvek ošetrené. Čo ak príde iná konkurenčná spoločnosť, ktorá bude mať tiež opálové bane na Slovensku, pre tie už nebude možné použiť ani všeobecné označenie Slovenské opálové bane. Paušalizovať toto označenie len na vybrané bane, striktne vymedzené lokalitou, nie je v poriadku a z toho dôvodu nepovažujem za vhodné mať článok na wiki pod týmto názvom, hoci súčasné označenie tiež nie je ideálne. --BT✉ 13:38, 8. február 2017 (UTC)

BT čo by ste navrhoval? Je tu možnosť to nazvať názvom Červenické opálové bane. Červenica je obec ( bohu žiaľ hneď pri Sabinove je ďalšia Červenica) už aj odtiaľ nám volali turistky, ktoré prišli na prehliadku podzemia (dievčatá z Košíc), že kde sú bane . Bolo to vtipné, tak sme išli pre nich do Prešova autom.

DP(dobývací priestor), ako som uvádzal je tiež označovaný na úradoch ako Červenica. Taktiež CHLU- kde je chránený nerast opál ( chránené ložiskové územie je pod Názvom Červenica I).http://www.hbu.sk/sk/Dobyvacie-priestory/Kosice.alej , http://www.hbu.sk/sk/Chranene-loziskove-uzemia/Kosice.alej .

Netopierari majú CHA (Chránený areál) Dubníce bane, ale to je ochrana netopierov a nič nemá spoločné o chráneným minerálom Slovenským opálom. http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/525 , V lokalizácii územia majú tiež uvedenú Červenicu a nie Dubník. Lokalizácia Kraj: Prešovský ; Okres:Prešov; Obec:Červenica ; Katastrálne územie:Červenica.

Z toho všetkého vznikol "oktodok" (pes s chápadlami) minca s názvom - Chránený areál Dubnícke bane – nálezisko opálov http://www.numizmatika.biz/product/chraneny-areal-dubnicke-bane-nalezisko-opalov-282/. Bol by som veľmi rád, keby ste prišli sa pozrieť k nám na Opálové bane. https://www.zlavomat.sk/podnik/21983-opalove-bane-libanka

--~~slovakiaopal~~ (diskusia) 16:13, 8. február 2017 (UTC)

Diskusia

Ako vidieť z reakcií, redaktor svojim prístupom dostatočne „zhnusil“ tému všetkým skúsenejším redaktorom, ktorí spočiatku aj mali snahu pomôcť a upraviť daný článok. Správanie na hranici pravidiel a neustále útoky voči všetkým, ktorí nejako zasiahli a „narušili“ násilne presadzovaný koncept, viedlo až sem. Zrejme nikto nerozumie tajomným, internetu i literatúre neznámym pojmom, názvom a súvislostiam, ktoré, hoc i uvedené a ozdrojované priamo v článku, sú podľa redaktora Slovakiaopal nesprávne a závadzajúce. Článok, ktorý je z 3/4 z ich textu je „závadzajúci“ a preto je nutné založiť ďalšie tri! Škoda času, škoda námahy - nikdy nebude článok ok, kým nebude podľa „objektívnych“ predstáv skupinky spod Dubníka. Toť môj názor. Pe3kZA^✉ 19:57, 1. február 2017 (UTC)

Problémy vidím (okrem technických a komunikačných) nasledovné:

• prispievateľ Slovakiaopal je (ako konateľ jednej zo spoločností, venujúcich sa banskej činnosti v lokalite) pri editácii hesiel v konflikte záujmov a presadzovaný obsah aj z tohoto dôvodu nie je písaný neutrálne, bez ďalších úprav má skôr charakter marketingovej komunikácie, čo je pre encyklopedický obsah nevhodné
• presadzované primárne názvy ("Slovenský opál", "Slovenské opálové bane") existujú relatívne krátko a (s výnimkou samotnej registrácie zemepisného označenia z ÚPV z roku 2016) zatiaľ nie sú dostatočne zavedené a doložiteľné nezávislými spoľahlivými zdrojmi. Celkovo ide v prípade prispievateľa skôr o tvorbu na základe vlastných poznatkov, ktorých relevantnosť si netrúfam spochybňovať, v zmysle tunajších požiadaviek (overiteľnosť, žiadny vlastný výskum) je to však pre tvorbu encyklopedického obsahu samé o sebe nedostatočné
• prispievateľ má opakovane tendenciu, namiesto konsenzuálneho rozširovania existujúcich hesiel doložiteľným obsahom, zakladať nové heslá, s obsahom do veľkej miery redundantným k iným heslám, čo nie je žiadúce a vedie to k ich oprávnenému odstraňovaniu pre duplicitu

Súčasný stav (samostatné nové heslo Slovenský opál pod názvom, doloženým registrovaným zemepisným označením a stránka [[Slovenské opálové bane]] s presmerovaním na existujúci článok Dubnícke bane) považujem za zmysluplný kompromis s tým, že nedoložené a nedostatočne doložené tvrdenia z oboch článkov by bolo žiadúce buď odstrániť/zredukovať alebo dozdrojovať nezávislými zdrojmi. --Teslaton (diskusia) 20:37, 1. február 2017 (UTC)

Reagujem hneď, ako som si všimol túto žiadosť o komentár, keďže sa týka do istej miery môjho zásahu. V spŕške obvinení, poloprávd, neprávd, subjektívnych tvrdení ne/poloobjektívnych faktov, sa tu redaktor Slovakiaopal dožaduje akceptácie svojsky písaného PR článku, ako sám uvádza: „(mesačnú prácu kolegov)“. Takéto správanie, ktorým terorizuje okrem kolegov aj celý tento projekt z pozície urazenej osoby, ktorej bolo veľmi ublížené ignorovaním až v skutku absurdných faktov, hraničí s vandalizmom. Takéto správanie neskončí, pokým si nepresadí dotyčný svoje. Čo sa týka môjho mazania, nemazal som článok Slovenské opálové bane!!! Mazal som článok [[Wikipédia:Slovenské opálové bane]], ktorý bol mimo hlavného menného priestoru, kam bežné články nepatria! nehovoriac o tom, že bol vytvorený presunom z pieskoviska, čo je už totálne nesprávny postup. Pri mazaní som do zhrnutia prvý krát uviedol: články patria do hlavného menného priestoru, pri druhom, opakovanom založení rovnako nesprávneho hesla som uviedol: Toto nie je diskusná stránka a neslúži na komunikáciu nezakladajte tu žiadne diskusie ani články!, keďže ste na predmetnej stránke diskutoval. Nebolo to bez upozornenia! Odmietate akceptovať fakt, že na Wikipédii nie je článok pod názvami registrovanými vašou firmou t.j. „Slovenský opál“ a „Slovenské opálové bane“ a chcete ho mať pod týmito názvami za každú cenu, aj za cenu trolovania naprieč celou Wikipédiou. To ako keby som si založil firmu s názvom „Lomnický štíť“, zaregistroval ju na ÚPV a na wiki vytváral článok, s tvrdením, že Lomnický štít sa nachádza kúsok za Bratislavou, no a ešte budem obviňovať komunitu, že sú nekompetentní, lebo mi takýto článok odmietajú akceptovať a hrať sa na urazeného.
Na správnosti svojho konania trvám a nemienim nič meniť. Čo sa týka obvinení a osobných útokov vašou osobou, očakávam ospravedlnenie, nie len mne, ale aj ostatným rovnako krivo obvineným kolegom. --BT✉ 00:03, 2. február 2017 (UTC)

Súhlasím s BT i Pe3kZA. Vzhľadom na správanie dotyčného "redaktora" to treba rýchlo a radikálne ukončiť. Takto len stojí kopu času a energie iných redaktorov bez želaného efektu.--Lalina (disku sia) 01:19, 2. február 2017 (UTC)

RE Redaktor Lina, netreba sa unáhľovať vo výrokoch. Vaše heslo je na vašom profile " Nerob druhým to, čo nechceš aby robili Tebe." .

Tak ako som spomínal časovo nezvládam napísať návrhy na riešenie problematiky a vysvetlenie názvoslovia, ako aj celej problematiky ohľadom opálových baní. Komentáre redaktorov akceptujem aj deď niektoré vnímam ako osočovanie, ale na tom svet nestojí. Ďakujem za strpenie.

Ak Vás môžem poprosiť, napíšte kto z Vás bol na Opálových baniach za posledných 10 rokov? Mam na mysli Slovenské nie Austrálske ani Mexické ani Etiópske. Taktiež nemám na mysli Dubnícke bane nakoľko v názve nemajú slovo "opálové" tak že to môže byť baňa aj na ortuť, ktorá sa tam prvotne na banskom revíre Dubnik ťažila. --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 10:01, 2. február 2017 (UTC)

Pre zaujímavosť, na margo toho, kedy a prečo z názvu hesla vypadlo slovo "opálové": k presunu z názvu "Dubnícke opálové bane" (pod ktorým bolo od založenia v roku 2007 a pod ktorým sú bane dodnes asi najčastejšie zmieňované aj v zdrojoch) na "Opálové bane Dubník" a následne na "Dubnícke bane" došlo v januári a júli 2015 v reakcii na príspevok redaktora Opalovebane (podľa [1] jedna z Vašich identít) so zhrnutím "Ktorý pošuk to stale mení ešte aj wiki to hľada ako Dubnicu"... Z môjho pohľadu boli presuny nedoložené, heslo malo zostať pod zaužívaným názvom "Dubnícke opálové bane" (s relevantnými alternatívnymi názvami v zárvorke). Okrem iného by to zredukovalo viacznačnosť súčasného názvu voči inym (ne-opálovým) baniam v lokalie a voči chránenému areálu [2]. --Teslaton (diskusia) 10:30, 2. február 2017 (UTC)

@Slovakiaopal: A aj preto nevnucujem neodbytne svoje predstavy a už tobôž nevediem veľmi pochybné reči o identite redaktorov či pravosti ich mena. Vaše správanie je už dávno na blok.--Lalina (diskusia) 11:58, 2. február 2017 (UTC)

Trošku som sklamaný, nikto z Vás nebol za posledných 10 rokov na Slovenských opálových baniach?--~~slovakiaopal~~ (diskusia) 15:02, 7. február 2017 (UTC)

Názov by mal byť čo najpresnejší. Nedá sa tiež vylúčiť, že raz vzniknú v úplne inej lokalite na Slovansku ďalšie opálové bane a čo potom ? --Kelovy (diskusia) 15:34, 7. február 2017 (UTC)

RE:Redaktor:Kelovy|Kelovy

Máš v tom pravdu Kelovy, ale je to riešiteľné. Skúsim príklad. http://www.gems-opal.cz/images/world-map-opal.jpg, Austrálske opálové polia ležia v troch štátoch Queensland, Nový Južný Wales a južnej Austrálii. Mestá sú Lightning Ridge, Mintabie, Coober Pedy . . . Austrálske opálové bane ložisko Mintabie, Coober Pedy

Predpokladám, že takýmto spôsobom sa dajú popísať aj Slovenské opálové bane - ložisko pri obci Červenica, prípadne Slovenské opálové bane - ložisko pri meste Bratislava. Ale stále to budú Slovenské opálové bane, tak ako sú Austrálske opálové bane.

To je môj názor, aj keď netvrdím že je najsprávnejší, ale zdá sa mi to logické .

--~~slovakiaopal~~ (diskusia) 12:03, 8. február 2017 (UTC)

To nie je vylúčené, ale zatiaľ to nie je nijako podložené a ni pravdepodobné. Nechcem byť neústupčivý a malicherný, len ma trápi napríklad sprava čo som dostal od kolegov: Jedná sa o jeden z najzaujímavejších opálov zo Slovenských opálových baní, podľa slov majiteľa, keď sa dobre pamätám banský revír Libanka. A dopadlo to na internete takto: tento prípad je ešte vcelku OK nakoľko je spomenuté Slovensko https://sk.pinterest.com/pin/305189312234349264/ ale ďalší prípad je už smutný: https://sk.pinterest.com/pin/552253973042005532/

Buďme na to hrdí, že Slovenský opál je zo Slovenska a nie z Dubníka a to nehovorím o tom, že zahraniční návštevníci nevedia ani kde je poriadne Slovensko, Prešov a nie to ešte Dubnik a vlastne ktorý, nakoľko ich máme cca 18. No to ešte nie je všetko. Pozrite si stránky s HUNGARIAN OPÁLOM.

https:-------url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=11&ved=0ahUKEwjfh7iQtf7RAhWCQBoKHSrRCcAQFghNMAo&url=https%3A%2F%2Fwww.schweizerbart.de%2Fcontent%2Fpapers_preview%2Fdownload%2F56068&usg=AFQjCNEm-nWhkxJkohAfBrm6VAtaAT-ixA&sig2=gBuOSeOnrnZHfBkorMeDrw&cad=rja

https:--------/books?id=vGewAkLkmvIC&pg=PA57&lpg=PA57&dq=Hungarian+op%C3%A1l&source=bl&ots=Lc5uhsw3no&sig=O8C-rgkETn-7ZHnGC05tSQahBMU&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjfh7iQtf7RAhWCQBoKHSrRCcAQ6AEIaDAN#v=onepage&q=Hungarian%20op%C3%A1l&f=false

http://www.museumoflondonprints.com/image/1092564/unknown-hungarian-opal-c-1600

https:--------/books?id=OTcRAwAAQBAJ&pg=PA218&lpg=PA218&dq=Hungarian+op%C3%A1l&source=bl&ots=eMn54oYyRu&sig=8ouypEGIK4mg-EprH13yPIuzOsE&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiW-Kqkt_7RAhVE5xoKHZbcAKw4ChDoAQg9MAQ#v=onepage&q=Hungarian%20op%C3%A1l&f=false

www google.sk doplň namiesto čiarok

Ja vidím problém hlavne v tom, že každí maďar sa ide potrhať, aby to bol Hungarian opal a Slovač je zasa hluchá a slepá. --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 16:58, 7. február 2017 (UTC)

@Slovakiaopal: Takéto nacionalistické reči sem nepatria.--Lalina (diskusia) 14:11, 8. február 2017 (UTC)

Dokola tu argumentujete názorom, že Dubník je na wiki „nedohľadateľná“ lokalita, ktorú turisti hľadajú na Záhorí, v Nových Zámkoch a ktovie ešte kde. Mne pri zadaní výrazu Dubnícke opálové bane aj Dubnícke bane nájde požadovaný článok aj s popisom a linkom na správnu lokalitu s koordinátmi. Nepovažujte ľudí za idiotov! Vy si sadnete do auta na niekoľko sto kilometrovú cestu bez predošlého overenia miesta na mape, príp. súradníc pre GPS? Ja teda nie, kto áno, ten si je sám vinný omylu. Pe3kZA^✉ 17:13, 7. február 2017 (UTC)

RE: Zvolil ste dosť zaujímavý tón, ale ďakujem za Váš názor. Prečítajte si text čo som uviedol prosím a potom komentujte. --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 10:05, 8. február 2017 (UTC)

@Slovakiaopal: Ak tomu správne rozumiem, názov Slovenské opálové bane používa ako „oficiálny“ nateraz len vaša spoločnosť Opálové bane Libanka? –Bubamara_disk. 21:02, 8. február 2017 (UTC)

RE BUBAMARA

Áno máte pravdu. V 2005 sme sa začali sa zaoberať názvoslovím. Zistili sme nasledovné skutočnosti:

DP(dobývací priestor), ako som uvádzal je tiež označovaný na úradoch ako Červenica. Taktiež CHLU- kde je chránený nerast opál ( chránené ložiskové územie je pod Názvom Červenica I).http://www.hbu.sk/sk/Dobyvacie-priestory/Kosice.alej , http://www.hbu.sk/sk/Chranene-loziskove-uzemia/Kosice.alej .

Netopierari majú CHA (Chránený areál) Dubníce bane, ale to je ochrana netopierov a nič nemá spoločné o chráneným minerálom Slovenským opálom. http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/525 , V lokalizácii územia majú tiež uvedenú Červenicu a nie Dubník. Lokalizácia Kraj: Prešovský ; Okres:Prešov; Obec:Červenica ; Katastrálne územie:Červenica.

Z toho všetkého vznikol "oktodok" (pes s chápadlami) minca s názvom - Chránený areál Dubnícke bane – nálezisko opálov http://www.numizmatika.biz/product/chraneny-areal-dubnicke-bane-nalezisko-opalov-282/.

Veľa mineralógov ako aj turistov používalo názvy Dubnícke bane, Červenické bane, Opálové bane, Opálové bane na Dubniku, Slovenské opálové bane, Opálky, Opálovky, Opálové bane s pod Dubnika, Libanka, Dubnik. Vzhľadom na skúsenosti s turistami z iných krajín a nie odborníkmi, ako aj iných miest na Slovensku všimli sme si, že Opálové bane ako také sú pre laickú verejnosť veľkou neznámou a nepoznajú žiaden názov opálových baní, pokiaľ sme ich nezačali prezentovať, nakoľko nemali vedomosť, že niečo také na Slovensku vôbec existuje. Zdvíhanie povedomia u ľudí je veľmi dôležité a taktiež prezentovania čo je Slovenské. Pred 1993 rokom samostatné Slovensko neexistovalo a nikto sa nad Dubnikom, vrchom Barov nezamýšľal, nakoľko záujem o danú lokalitu bol sporadický. Často krát počujeme od ľudí " Kedy to bolo v Poľsku tak to by bolo, oni vedia robiť turistiku oni sa vedia predať!". Aj naša spoločnosť robí na poli turistiky čo môže a prezentovaní Slovenského opálu či Slovenských opálových baní, no neraz je to kruté čo Vám úrady či ľudia pripravia za prekvapenia. Sám dobre viete čo robí závisť, nevedomosť, úzkoprsosť niektorých ľudí a to bez toho aby Vás vôbec niekedy stretli, či Vás vôbec poznali. Radšej ani nevravím o roku 2012,keď 8 reportérov na tlačovke keď sme obnovili ťažbu, malo veľmi zvláštne otázky ktoré boli až nepochopiteľné. Prečo boli nepochopiteľné z ích strany nakoľko ani jeden z nich nebol na Opálových baniach a čerpali len z internetových či bulvárnych zdrojov. Nechcem sa tu vyplakávať, ani sťažovať. Tým som len chcel povedať, že sa dá aj ináč vnímať celú problematiku ktorú tu preberáme. Nie len s pohľadu čo bolo. Ja a skôr pozerám dopredu aj keď históriu nikdy nepopieram.

Čo sa týka názvu Slovenské opálové bane ako názvu pre spoločnosť, prípadne lokality je to jednoduché nakoľko nie sme prvý ani jediný prípad čo to riešil , napríklad názov FATRA, takýto názov má lokalita Mala Fatar, Veľká Fatra, názov firiem je Společnost Fatra, a.s. patří mezi významné světové zpracovatele plastů a je nedílnou součástí plastikářského průmyslu. – Fatra.,  ; FATRA IZOLFA, a.s., Prešov, 080 05 Prešov - Azet. Neviem či som to dobre pochopil, ale vadí niekomu, že sme prvý kto použil dané slovné spojenie Slovenské opálové bane aj do názvu spoločnosti? Mimochodom nie sme prvý, nakoľko z obsahu ORSR vyplýva: http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6275&SID=8&P=1

Som veľmi rád, že naďalej s nami komunikujete a robíte Wikipédiu lepšou. --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 12:16, 9. február 2017 (UTC)

@Slovakiaopal: Ďakujem za vysvetlenie. Myslím, že po ňom môžeme túto žiadosť uzavrieť s tým, že článok zostáva pod názvom Dubnícke bane. Tak, ako ho uvádza Encyklopédia Slovenska. --–Bubamara_disk. 22:54, 12. február 2017 (UTC)

Teda, nie, že by nás to malo zvlášť zaujímať, keďže diskutujeme o správnom názve článku, tak či tak je tento článok z roku 2012 uverejnený v .týždeň celkom zaujímavý → Opálový disneyland. --–Bubamara_disk.

00:08, 13. február 2017 (UTC)

RE BUBAMARA

Keby ste bola taká láskavá poprosím uveďte citáciu, kde sa to uvádza v Encyklopédia Slovenska. Apropo aj špenát bol dlho uvádzaný v encyklopédii ako významný zdroj železa pre ľudský organizmus. Bol to chybný údaj, Označenie “železný kráľ“ dostal špenát vďaka matematickej chybe.http://feminity.zoznam.sk/c/444574/spenat-mytus-a-pravda Read more: http://feminity.zoznam.sk/c/444574/spenat-mytus-a-pravda#ixzz4YkIbJkTe. Aj v tomto prípade je realita diametrálne iná ako to čo bolo uvádzané v literatúre.

Nechcem by nezdvorilý, ale pani Evka, nie som veľmi spokojný s Vaším zdôvodnením a strohým konštatovaním: "Myslím, že po ňom môžeme túto žiadosť uzavrieť s tým, že článok zostáva pod názvom Dubnícke bane". Pripadá mi to tak ako veľa rodičov odpovedá deťom: na otázku Prečo, strohé Lebo.

Dostatočne a zmysluplne som zdôvodnil prečo je táto zmena nutná a aké neblahé následky tento slangový názov spôsobil. Texty na Wikipédii sme upravili, doplnili dôsledne a správne na stránke Slovenské opálové bane. Následne texty, fotografie si niekto zoberie za svoje a okopíruje na stránku Dubnícke bane. Nezdá sa mi to košer. Žiadam Vás o prehodnotenie Vášho stanoviska, nakoľko sa domnievam, že stránka ktorú sme vyhotovili je informačne správna, úplná, vecná a nespôsobuje chaos. https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Slovakiaopal/pieskovisko Texty sú podložené faktami Slovenské opálové bane - názov je zaužívaný a vecne správny.

Jon H. Davis si uložil(a) pin na World Of Wonders an unusual opal from Dubrovnik, Slovakia, https://sk.pinterest.com/pin/552253973042005532/

Dňa 10 novembra 2016 bol zaregistrovaný Slovenský opál pod číslom: 1061 medzinárodnou organizáciou WIPO https://sk.wikipedia.org/wiki/Svetov%C3%A1_organiz%C3%A1cia_du%C5%A1evn%C3%A9ho_vlastn%C3%ADctva. Dosť vtipne znie spojenie Slovenský opál z DUBNIKA. Uznajte prosím nie je to na zamyslenie? Je to fakt tak Vážny problém zmeniť jedno slovo v názve? Propagácia Slovenska a Slovenskej republiky je našou povinnosťou, lipnúť na SLANGOVOM NÁZVE je podľa môjho názoru nesprávne.

Nevidím fakt žiaden problém uviesť, že to bol starý názov "Dubnícke bane", tak ako to je uvedené aj tak v texte wiki stránky DUBNÍCKE BANE:

História

Slovenské opálové bane (staršie názvy - v druhej polovici 19. storočia sa používalo aj označenie Červenicko-dubnícke opálové bane maď. A Vörösvágás - dubniki opálbányak, resp. Vörösvágás Dubniker Opálgruben)[6]. Prvá písomná zmienka o obci Červenica, spojená s opálom je z roku 1409. Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia kvôli drahému opálu, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál „Oheň trójsky“. Najväčší opál menom „Harlekýn“[7] našli v roku 1775. Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni.

Poloha

Lokalita sa nachádza na Východnom Slovensku v pohorí Slanské vrchy, nad obcou Červenica. Slovenské opálové bane sú vymedzené plochou CHLÚ (Chráneným ložiskovým územím) Červenica I.[3]

Článok ktorý ste prezentovali, hovorí len o tom, že o danej problematike Opálových baní nie ste informovaná. Tento článok mal poslúžiť na moju diskreditáciu. Pravda je niekde celkom inde, ale to na Wikipédiu nepatrí. V prípade hlbšieho záujmu o problematiku Opálových baní môžte mi zavolať prípadne napísať mail. --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 10:04, 15. február 2017 (UTC) Znova sa potvrdilo čo je uvedené v tlači - napísané nemusí byť pravdou a v tomto prípade ani nie je.

@Slovakiaopal: Pýtala som sa: „Ak tomu správne rozumiem, názov Slovenské opálové bane používa ako „oficiálny“ nateraz len vaša spoločnosť Opálové bane Libanka?“ Vaša odpoveď: „Áno máte pravdu.“ Vami pretláčaný názov Slovenské opálové bane používajú len rôzne stránky zamerané na turistiku a zľavomat / obdivuje celý svet a dnes sú banské diela vychytenou turistickou./ Text je myslím všade rovnaký. Ak sa nemýlim, rovnaký máte na vašej stránke.

Na vašom pieskovisku Redaktor:Slovakiaopal/pieskovisko v sekcii Fauna máte vetu: „Súčasťou Slovenských opálových baní je Chránený areál Dubnícke bane.“

1. Na stránke projektu „Karpatská mapa možností” som si prečítala okrem iného: „Opustené opálové bane v Slanských vrchoch sú súčasťou chráneného areálu Dubnické opálové bane, v ktorých dodnes prebýva 12 druhov vzácnych netopierov.“
2. Na stránkach Klastra cestovného ruchu Slanské vrchy: „Chránený areál Dubnícke bane bol vyhlásený v roku 1964. Predstavuje mimoriadne veľké a významné zimovisko viacerých druhov vzácnych a užitočných netopierov. Dubnické bane sú zaradené v rámci európskej sústavy chránených území NATURA 2000 do zoznamu Území európskeho významu.Chránený areál Dubnícke bane bol vyhlásený v roku 1964. Predstavuje mimoriadne veľké a významné zimovisko viacerých druhov vzácnych a užitočných netopierov. Dubnické bane sú zaradené v rámci európskej sústavy chránených území NATURA 2000 do zoznamu Území európskeho významu. ... Je to územie s labyrintom starých banských štôlní.“

Jednoducho, doteraz ste neposkytli jedinú serióznu referenciu, ktorá by potvrdzovala vami navrhovaný názov Slovenské opálové bane. Operovať Pinterestom a akýmsi ženským webom je málo. Podľa mňa je názov Slovenské opálové bane vaša vlastná kreativita a článok Dubnícke bane potrebuje upraviť. --–Bubamara_disk. 00:25, 16. február 2017 (UTC)

re Bubamara

Dobrý večer, komu podľa Vás uškodí názov Slovenské opálové bane?

Na stránke je to uvedené správne. Bohu žiaľ na ich stránkach nie sú relevantné informácie. Ako napríklad to čo ste prečítala:

okrem iného: „Opustené opálové bane v Slanských vrchoch sú súčasťou chráneného areálu Dubnické opálové bane, v ktorých dodnes prebýva 12 druhov vzácnych netopierov.“ Opálová bane nie sú opustené už najmenej 11 rokov nakoľko majú nájomcu, prevádzkuje sa na nich ťažba, spracúva opál a v neposlednom rade rozkvitá turistika. Žiadnych 12 druhov netopierov tam ne je nakoľko naša spoločnosť vykonala v súčinnosti s SON sčítanie netopierov a museli každého odfotografovať. Výsledok bol zarážajúci a prekvapivý. Nič z toho nie je pravda. Raz je to 16 druhov potom 12 druhov a skutočnosť je mierne povedané iná.

Čo sa týka Klastra, ten bol založený pred troma rokmi za účelom čerpania fondov z EU. Aj naša spoločnosť bola na prvotných rokovaniach no mali sme iný pohľad na fungovanie tejto organizácie. Takto sme nestratili tri roky s čakaním na fondy a pracovali sme samostatne čo sa vyplatilo.

Tento názov Slovesné opálové bane je zaužívaný na úradoch ako aj bežnej praxi. napr: MH SR, HBÚ SR, mestá Prešov, Košice, v podstate všetky úrady a organizácie. Na MŽP SR a ŠOP SR sme to nechceli meniť aj keď je to nesprávne nazvané lokalizačne.

Nechcem Vás presviedčať a doprosovať sa niečoho s čím nesúhlasíte nakoľko na nás dvoch nezáleží, ale pozrite si kto sa o túto stránku stará a dal tam 90% reálnych, pravdivých informácii. Wikipédia je o realite nie o hašterení. Vrátim sa k pôvodnej otázke: Komu podľa Vás uškodí názov Slovenské opálové bane?

--~~slovakiaopal~~ (diskusia) 20:58, 18. február 2017 (UTC)

@Slovakiaopal:

1. Na stránke projektu „Karpatská mapa možností” ...: „Opustené opálové bane v Slanských vrchoch sú súčasťou chráneného areálu Dubnické opálové bane, v ktorých dodnes prebýva 12 druhov vzácnych netopierov.“
2. Na stránkach Klastra cestovného ruchu Slanské vrchy: „Chránený areál Dubnícke bane bol vyhlásený v roku 1964. ... Je to územie s labyrintom starých banských štôlní.“
3. Zoznam území európskeho významu na Slovensku → SKUEV0401 / Dubnícke bane / Prešovský kraj / RSOPK Prešov
5. SPRAVODAJCA ÚGKK SR, ročník XLI. 2009 → strana 16, Príloha č. 1 k Rozhodnutiu ÚGKK SR č. P-101/2009 / 2. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky číslo: P-101/2009 zo dňa 12. 1. 2009 o štandardizácii 381 názvov území európskeho významu / kód SKUEV0401, štandardizovaný názov Dubnícke bane
6. Štandardizácia geografického názvoslovia → Názvy chránených území → Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR, strana 15, ev. číslo 525
7. Obecné zastupiteľstvo obce Dubník (okres Nové Zámky) 4. februára 2016 riešilo váš návrh na štandardizáciu geografického názvu pre lokalitu opálových baní – „Slovenské opálové bane“. Možno ste týmto spôsobom „riešili“ zmenu názvu Dubnícke bane na „Slovenské opálové bane“ aj podaním žiadosti na iné obecné zastupiteľstvá, sktučnosť je však nateraz taká, že správny názov článku na Wikipédii je Dubnícke bane. S tým, že článok je v značne nedokonalej úprave (zameriava sa len na opál a úplne chýba časť o tom, prečo je táto lokalita územím európskeho významu.). Budem sa už len opakovať, ak napíšem, že názov „Slovenské opálové bane“ ste doteraz nedoložili žiadnou relevantnou referenciou.

Uznesenie Obecného zastupiteľstva č. 203/2016
Obecné zastupiteľstvo v Dubníku:
Súhlasí so zaslaním kladného stanoviska pre Opálové bane Libanka s.r.o., 080 01 Prešov ohľadne návrhu na štandardizáciu geografického názvu pre lokalitu opálových baní – „Slovenské opálové bane“.
	
V Dubníku, dňa 04.02.2016

--–Bubamara_disk. 19:20, 19. február 2017 (UTC)

Toto je a v prípade reakcií redaktorov aj bude nekonečný príbeh. V počiatkoch „kauzy“ som presunul (nový) text redaktora Slovakiaopal do pôvodného článku, ktorý bol následne označený za niečo v zmysle „zmes poloprávd“. Na základe ďalšieho vývoja a márnych snáh o preklenutie názorových nezhôd usudzujem, že nech bude obsah článku akokoľvek kvalitný, nikdy nebude dosť dobrý. A mimochodom, predpoklad dobrého úmyslu v tejto veci sa u mňa dávno rozplynul. Pe3kZA^✉ 20:14, 19. február 2017 (UTC)

RE BUBAMARA

Evka myslím, že to čo píšete sa zhoduje s tým o čo sa snažím aj ja. Trafili ste to presne, tak ako to má byť súhlasím s Vami. Tento návrh, ktorý dávam do pozornosti snáď bude vyhovovať redaktorom aj správcom a budú s uvedenou variantov súhlasiť.

Správne píšete v článku, že bol štandardizovaný názov pre "Chránený areál Dubnícke bane" a takto je to uvedené aj na stránkach chránených areálov. https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_chr%C3%A1nen%C3%BDch_are%C3%A1lov_na_Slovensku

Každý areál ma preklik na CHRÁNENÝ AREÁL ako napríklad: https://sk.wikipedia.org/wiki/Hron%C4%8Dia%C4%8Dka https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefanovsk%C3%A1_borina a t. ď. . . .

Pri prekliku na položku 20. Dubnícke bane (Dubnické bane)Prešov, ste smerovaná na informácie o opálových baniach vzhľadom na CHÚ, DP, ťažbu, dejiny ťažby, turistiku a nie na CHA Dubnícke bane. Rozdiel je jednoznačný nakoľko CHA je o ochrane fauny či flóry a Opálové bane sú o CHLÚ, DP, ťažbe, ochrane nerastu. Práve z tohto dôvodu vznikol zmätok mix dvoch pojmov, ako som popisoval pri minci, ktorá bola vydaná. Chránený areál Dubnícke bane – nálezisko opálov. http://www.numizmatika.biz/product/chraneny-areal-dubnicke-bane-nalezisko-opalov-282/

Z uvedených dôvodov som navrhoval:

• CHA Dubnícke bane tak ako je štandardizovaný názov pre CHA bol ponechaný.
• doplnili sme Slovenský opál na Wikipédiu tak ako bol štandardizovaný
• a v neposlednom rade aby Slovenské opálové bane boli o opálových baniach čo sa týka histórie, ťažby, popisu lokality, turistiky ako ich štandardizujeme

Táto štruktúra je správna, vecná a nie je pomiešané všetko do kopy.

• https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_chr%C3%A1nen%C3%BDch_are%C3%A1lov_na_Slovensku - treba doplniť chránený areál nakoľko na Wikipédii neexistuje
• https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%BD_op%C3%A1l
• https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Slovakiaopal/pieskovisko

Z uvedeného dôvodu sme požiadali o štandardizáciu názvu a vyjadrenia Obcí, ktoré majú čo k tomu povedať a taktiež úrady.

Obecné zastupiteľstvo v Dubníku: Súhlasí so zaslaním kladného stanoviska pre Opálové bane Libanka s.r.o., 080 01 Prešov ohľadne návrhu na štandardizáciu geografického názvu pre lokalitu opálových baní – „Slovenské opálové bane“.

V Dubníku, dňa 04.02.2016

Citujem zo stanoviska:

Vyjadrenie:

"Obec sa potyká s problémom popisovaným v otázke č.l. Kontaktujú nás turisti ohľadne informácií o opálových baniach a náučnom chodníku - taktiež vstupu do opálových baní. Stretávame sa s obdobný problémom aj vzhľadom na podávanie informácií o lokalite - „Vodná nádrž Dubník“ - Trenčiansky kraj, okres Nové Mesto nad Váhom. Spresnenie a štandardizácia oficiálneho názvu pre lokalitu opálových baní - „ Slovenské opálové bane by určite pre obec priniesla zníženie záťaže pri vybavovaní administratívnych činností. 'Podporujeme Vašu aktivitu v rámci zmeny metúceho a zavádzajúceho názvu „ Dubnické bane“ a sme plne naklonení takejto štandardizácii názvu z dôvodu spomínaných ťažkostí, nakoľko aj naša obec vníma túto aktivitu ako potrebnú a žiaducu. Predkladaný štandardizovaný názov - „Slovenské opálové bane“ je pre obec prijateľný a predpokladáme aj správne špecifikovaný na základe predložených dokumentov a označenia svetových lokalít v rámci výskytu drahého opálu."'

Obec Červenica "Vec: Vyjadrenie sa ku názvosloviu Opálových baní- odpoveď Obec Červenica, v ktorej katastrálnom území sa nachádzajú opálové bane súhlasí a podporuje pomenovanie územia opálových baní, tak ako navrhujete v štandardizácii. Musíme podotknúť, aj keď opálové bane boli v histórií pomenované podľa obce Červenica, tak sa jednalo o pomaďarčený názov a to Vôrôsvargas, prípadne Cservenicza opálbányak. Štandardné pomenovanie „Slovenské“ je pochopiteľné aj pre laickú verejnosť. Obec Červenica si uvedomuje potenciál Slovenských opálových baní v rámci turizmu a vytvorenia nových pracovných miest pre občanov obce. Preto plne podporujeme aktivity spoločnosti Opálové bane Libanka, s.r.o. , ktorá nám už v minulosti bola v otázkach zamestnanosti nápomocná. Pomenovanie opálových baní „Dubnické“ je pre našu obec nevhodné, vzhľadom na existenciu vodnej nádrže Dubník pri Starej Turej a Obce Dubník pri meste Nitra, ktorý je zhodný s bývalou osadou Dubník. Lokálne pomenovanie podľa bývalej osady Dubník, smeruje turistov, ktorý nie sú zbehlý v lokálnych pomenovaniach a nepoznajú oblasť opálových baní práve do obce Dubník pri Nitre. Obec Červenica je toho názoru, že štandardizácia názvu - „Slovenské opálové bane“ je potrebná a prinesie požadovaný rozmach našej obce a regiónu Slanských vrchov".

a takéto obdobné vyjadrenia sú taktiež od MH SR, HBÚ SR či iných úradov.

MH SR stanovisko:

"K návrhu na štandardizáciu geografického objektu poznamenávame, že pojem „baňa“ je možné chápať v užšom zmysle, teda ako jedno banské dielo - umelo vyrazený priestor v hlbinnej bani slúžiaci na otvárku a prípravu ložiska, dobývanie úžitkových nerastov, dopravu, vetranie, odvodňovania a i. V širšom zmysle je „baňa“ komplexný pojem zahŕňajúci všetky (jednotlivé) banské diela, stavby a zariadenia potrebné na odkrývanie, prípravu a ťažbu úžitkového nerastu.

Ministerstvo hospodárstva SR nemá žiadne pripomienky k návrhu štandardizácie názvu objektu „Slovenské opálové bane“ a odporúča návrhu vyhovieť. Komplex jednotlivých banských diel v CHLÚ Červenica I. predstavuje významnú historickú a prírodnú lokalitu. Dlhodobá ťažba drahého opálu banským spôsobom dala tejto lokalite charakter komplexnej unikátnosti.

Ani jeden z úradov neeviduje opálové bane ako - Dubnícke bane, jedine MŽP SR má evidovaný CHA chránený areál Dubnícke bane na ochranu netopierov.

Na margo Pe3kZA, prosím Vás neurážajte ma nepíšem „zmes poloprávd“, keď nemáte čo k debate vecné napísať tak nekomentujete prosím. slovakiaopal (diskusia) 10:39, 20. február 2017 (UTC)

Moja poznámka nesmerovala k urážke, len popisovala vašu nedávnu reakciu. Dokola tu argumentujete tým istým, no uvedomujete si ten paradox, že pokým dnes turisti (neschopní poriadne si naštudovať cieľ cesty) hľadajú bane na 3. lokalitách, po zmene názvu na „Slovenské“ ich nebudú vedieť identifikovať už vôbec? Pochybujem, že všetky weby zmenia názov a teda je celá snaha kalením vody. V článku Dubnícke bane sú uvedené viaceré alternatívne názvy, ktoré sa pri zadaní vo vyhľadávači zobrazia. A argument - Dubník - Dubnícke bane = komplikuje nám to život a pod., prepáčte, no na tom sa dá akurát dobre zasmiať. Aj Ostredkov máme 6 a nebudeme nezmyselne meniť názvy piatich z nich. Celé toto mi príde zbytočné a presadzovanie názvu, evokujúceho názov vašej spoločnosti (= propagácia) navyše hraničí s rizikom bloku.

Pri menej významných, resp. plošne rozsiahlych, nedostatočne popísaných (ozdrojovaných) lokalitách je zvykom opisovať chránené územie či iné súvisiace objekty v jednom článku, nie zakladať výhonky na každý zvlášť. Takže aj článok o CHA môže byť v rámci odseku v článku Dubnícke bane. Navyše, názov „Slovenské opálové bane“ bez dodatku lokality by naozaj nepomohol k lepšej identifikácii, ba celú situáciu by iba zneprehľadnil. Pe3kZA^✉ 11:47, 20. február 2017 (UTC)

RE :Pe3kZA

Slušne som Vás poprosil, ak nemáte nič konkrétne k veci nekomentujte. Nevyhrážajte sa mi " Celé toto mi príde zbytočné a presadzovanie názvu, evokujúceho názov vašej spoločnosti (= propagácia) navyše hraničí s rizikom bloku."

Čo vám príde zbytočné je Váš názor a neberiem Vám ho, ale výsmech si od Vás vyprosím. Buďte chlap a podpíšte sa vlastným menom - nebrešte s poza plota. Vážený pane, kedy to bolo urobené dobre, tak nevznikne takýto zmätok ako je teraz v rámci turistiky, označenia lokality - napr. aj popisovanej mince. --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 14:19, 20. február 2017 (UTC)

Ja píšem k veci, len Vy to nechápete a hlucho-slepo si naďalej presadzujete svoj názor. Tá "vyhrážka" bola upozornením na Vaše konanie, ktoré koliduje so zásadami wiki! A k veci: Touto úpravou som 3. januára presunul tento obsah, označený na zmazanie a následne som odstránil duplicity. Vaša reakcia (na váš vlastný text) bola nasledovná a tiež takáto a ďalších desať uvádzať nejdem. Pe3kZA^✉ 14:39, 20. február 2017 (UTC)

re Pe3kZA - pošlite mi mail a vysvetlím Vám to, snáď sa tu nebudeme hašteriť ako male deti. náš mail je slovakiaopal@gmail.com , ďakujem --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 15:31, 20. február 2017 (UTC)

Vysvetľované to tu je dva mesiace (a k ničomu to nevedie) a môj pohľad na vec je celkom jednoznačný; máme Dubnícke bane s niekoľkými alternatívnymi názvami, máme Slovenský opál a o CHA stačí doplniť odsek do existujúceho článku. Čo viac treba? Neschvaľujem násilné pretláčanie názvu, ktorý ste si vymysleli a presadzujete ho, nakoľko nie je podložený žiadnym (tu používaným a hodnoverným) zdrojom. Užívateľ internetu sa jednoducho dopracuje k článku a vytváranie nových názvov slovíčkarením nie je na osoh nikomu, okrem rovnomennej firmy. Všimli ste si, akí otrávení sú už všetci z tejto vašej vojny? Viacerí, hoc sprvoti možno aj zvedaví na baňu po tomto cirkuse nebudú mať už (kvôli tomuto) chuť o opále ani počuť Toť môj názor - bez akýchkoľvek emócii, či nebodaj vyhrážok. Pe3kZA^✉ 15:46, 20. február 2017 (UTC)

re Pe3kZA - Poprosil som Vás o mail a nie komentár. Radšej skúste upraviť bludy na Wiki stránke " OPAL " https://sk.wikipedia.org/wiki/Op%C3%A1l a potom komentujte. Smajliky si nechajte na inú diskusiu.

--~~slovakiaopal~~ (diskusia) 15:53, 20. február 2017 (UTC)

@Slovakiaopal: V Zoznam chránených areálov na Slovensku pri prekliku na položku 20. Dubnícke bane sa čitateľ dostane presne tam, kde očakáva. Akurát článok potrebuje úpravu, keďže text sa z veľkej časti venuje len opálu. Názov Slovenské opálové bane /nech už znamená čokoľvek/ ako je nám známe, doteraz žiadna oficiálna slovenská inštitúcia neschválila. Používa ho len vaša spoločnosť. Uvádzate, že ste požiadali o štandardizáciu geografického názvoslovia pre lokalitu. Štandardizáciou geografického názvoslovia sa zaoberá Úrad geodézie, kartografie a katastra. Ak tento Úrad určí vami presadzovaný názov ako štandard, budeme vedieť, ako ho na Wikipédii „použiť“. Je načase uzavrieť túto Žiadosť o komentár s tým, že názov článku Dubnícke bane zostáva v súčasnosti nezmenený. --–Bubamara_disk. 00:34, 21. február 2017 (UTC)

Plný súhlas s Bubamarou.--Lalina (diskusia) 02:18, 21. február 2017 (UTC)

Re BUBAMARA

Plne s Vami súhlasím. Ak môžem navrhnúť nedopĺňajme na straku Dubnícke bane už nič. Stránka je vyhotovená na pieskovisku, počkajme tak ako ste navrhli na štandardizáciu. Rozdelenie, ktoré som navrhol myslím že je správne a súhlasíte sním. Ak niekto mi môže pomôcť vytvorím stránku CHA Dubnické bane, ktorá chýba a potom ju presuniete z pieskoviska na Wikipédiu tam kde patrí k CHA. Takto to je a bude košer.

Urobili sme riadny pokrok a kus dobrej práce na stránke čo ma veľmi teší oproti roku 2010.

Takto vyzerala stránka o opálových baniach niekedy https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dubn%C3%ADcke_bane&diff=2873257&oldid=2859737

a dnes vyzerá stránka o opálových baniach takto https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Slovakiaopal/pieskovisko

PS: Evka, píšete: "V Zoznam chránených areálov na Slovensku pri prekliku na položku 20. Dubnícke bane sa čitateľ dostane presne tam, kde očakáva. Akurát článok potrebuje úpravu, keďže text sa z veľkej časti venuje len opálu." Zo zoznamu sa má dostať na Chránený areál Dubnícke bane, myslím že mi dáte za pravdu, nakoľko CHA Dubnícke bane pojednáva o ochrane biotopu, prípadne živočícha a nie minerálu viď stránka: http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/525 . --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 09:27, 21. február 2017 (UTC)

Len upozorním na detail - Chránený areál Dubnícke bane. Obsah bol doplnený do článku Dubnícke bane a pri tomto rozsahu a obsahu je to postačujúce riešenie. Pe3kZA^✉ 10:20, 21. február 2017 (UTC)

:: RE Pe3kZA Pane Bože, slušne som Vás požiadal, nerobte zmätky. Vidím, že o tom nemáte ani predstavu čo píšete.  Držte sa toho čo sme sa dohodli. Váš názor je irelevantný. Kde pracujete, že ste tak zadubený,  aj dieťa zo ZDŠ by to pochopilo! Toto je už vrchol. Wikipédia nie je Vaša osobná stránka, tak sa podľa toho aj správajte!

Napísal som to tu od srdca, nakoľko nie ste schopný priznať svoju identitu ani poskytnúť na Vás mail či iný kontakt. Ste utajený prispievateľ - HURÁ. To čo ste uviedol na Dubníckych baniach urobte na stránke, ktorá chýba CHA Dubnícke bane! to je fakt také ťažké pochopiť! --~~slovakiaopal~~ (diskusia) 11:27, 21. február 2017 (UTC)

@slovakiaopal: Brzdite, takto sa tu nebavíme. Tu je každý slušne prezentovaný názor relevantný. Toto "Kde pracujete, že ste tak zadubený, aj dieťa zo ZDŠ by to pochopilo" je osobný útok ako vyšitý, je to na blok. A podľa tohto Vášho vyjadrenia "Wikipédia nie je Vaša osobná stránka, tak sa podľa toho aj správajte!" sa Vy vôbec neriadite, takže takéto rady ostatým sú veľmi nevhodné.--Lalina (diskusia) 12:40, 21. február 2017 (UTC) P.S. Už by bolo načase, aby ste sa naučili ako sa tu diskutuje. A hlavne, prestaňte vyprávať o identite a mailoch, je to úplne od veci.

Redaktor bol blokovaný. Skúsme si dať trochu oddych od témy.--Jetam2 (diskusia) 13:47, 21. február 2017 (UTC)

• Keďže k požadovanému názvu chýba relevantný nezávislý zdroj, zmazala som presmerovanie na stránku Dubnícke bane a wiki formátovanie som odstránila z diskusií a článkov. --–Bubamara_disk. 19:14, 21. február 2017 (UTC)

Poprosím o zmazanie presmerovania Dubníckych baní or Opálových bani v Dubniku na Slovenský opál. Znie to smiešne. Tak ako som sľúbil nebudem nič upravovať na stránke Dubnicke bane a počkáme na štandardizáciu názvu. Skúste pouvažovať nad tým čo som navrhol, fakt chýba CHA DUBNÍCKE BANE. Nemyslím to v zlom, ani nemám žiadny nekalý úmysel a taktiež to nič nemá spoločné s našou spoločnosťou ani podnikaním či presadzovaní názvu Slovenských opálových baní. Ďakujem za pochopenie.

Vyššie uvedená diskusia je uchovávaná ako archív žiadosti o komentár. Nemeňte ju prosím. Prípadné ďalšie diskusie patria na príslušnú stránku (na diskusnú stránku článku alebo používateľa). Na tejto stránke by sa už nemali robiť žiadne úpravy.