Xanthorrhoeaceae (po slovensky asi živičníkovité) je v starších systémoch čeľaď jednoklíčnolistových rastlín z radu asparágotvaré (Asparagales). V širšom ponímaní (napr. v APG III) je zhodná s tým, čo sa dnes (napr. v APG IV) označuje ako čeľaď asfodelovité (Asphodelaceae) v širšom zmysle, v užšom ponímaní ide o čeľaď zahŕňajúcu iba rod živičník (Xanthorrhoea).

Xanthorrhoeaceae

Xanthorrhoea preissii
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Xanthorrhoeaceae
Dumort.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vymedzenie čeľade upraviť

Vymedzenie čeľade sa postupne menilo. Podľa starších taxonomických systémov často obsahovala len jediný rod, živičník (Xanthorrhoea)[1]. V neskoršom systéme APG III z roku 2009 sem boli priradené 2 predtým samostatné čeľade asfodelovité (Aphodelaceae) v užšom zmysle a Hemerocallidaceae.

Podčeľade upraviť

Podčeľade čeľade Xanthorrhoeaceae v širšom ponímaní podľa systému APG III[2].

  • Hemerocallidoideae Lindley, predtým čeľaď Hemericallidaceae. Asi 19 rodov a 85 druhov, ktoré sú rozšírené rôzne po svete, chýba v Severnej Amerike. Na Slovensku len nepôvodná ľaliovka (Hemerocallis)
  • Xanthorrhoeoideae M. W. Chase, Reveal & M. F. Fay s jediným rodom Xanthorrhoea, asi 30 druhov, väčšinou stromy, ktoré sú rozšírené v Austrálii.
  • Asphodeloideae Burnett, predtým čeľaď asfodelovité (Asphodelaceae), ktorej vymedzenie sa ale tiež veľmi menilo (tu konkrétne ide o asfodelovité v užšom zmysle). Asi 15 rodov a asi 785 druhov, ktoré sú rozšírené v Európe, Ázii, Austrálii, Afrike, celkom chýba v Severnej aj Jižnej Amerike.

Opis upraviť

Toto je opis čeľade v širšom ponímaní (čiže zároveň opis súčasnej čeľade asfodelovité v širšom zmysle).

Sú to vytrvalé byliny alebo až netypické stromy, často s podzemkami alebo hľuzami. Sú zastúpené aj výrazné xerofyty a sukulenty, zriedka aj liany. Listy môžu byť nahlučené do prízemných alebo vrcholových ružíc, inokedy nie, zriedkavejšie sú listy redukované a fotosyntetickou funkciu má stonka. Listy sú jednoduché, striedavé, usporiadané najčastejšie špirálne alebo dvojrado, prisadnuté (len vzácne stopkaté), sú ploché, niekedy dužnaté alebo kožovité, alebo oblé až trojhranné, s listovými pošvami. Čepele listov sú celokrajné alebo zubaté, čiarkovité až kopijovité, niekedy šidlovité alebo naopak až vajcovité, žilnatina je súbežná. Sú to rastliny jednodomé s obojpohlavnými kvetmi. Kvety sú v súkvetiach, spravidla v klasoch alebo strapcoch. Kvety sú podopreté listeňmi alebo nie, sú pravidelné alebo zygomorfické. Okvetie je vyvinuté, spravidla 6 okvetných lístkov v 2 lôžkach (3+3), niekedy odlíšený kalich a koruna, okvetné lístky sú voľné alebo zrastené a potom vytvárajú okvetnú rúrku, sú rôznych farieb, niekedy nenápadné a listenovité. Tyčiniek je 6, v 2 lôžkach, spravidla 3+3, vzácne tyčinky 3, niesu zrastené s okvetím ani navzájom či naopak zrastené s okvetím alebo navzájom. Gyneceum je zložené ze 3 plodolistov, je synkarpné, semenník je vrchný. Plodom je väčšinou tobolka, zriedkavejšie bobuľa.

Rozšírenie vo svete upraviť

Podľa širšieho ponímania je známych asi 35 rodov a asi 900 druhov, ktoré sú rozšírené rôzne po svete, chýba napríklad v Severnej Amerike a severnejšej Ázii[2]. Na Slovensku to je len nepôvodná ľaliovka.

Referencie upraviť

  1. http://delta-intkey.com/angio/www/xanthorr.htm
  2. a b http://www.mobot.org/MOBOT/Research/apweb/orders/asparagalesweb.htm#Xanthorrhoeaceae
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žlutokapovité na českej Wikipédii.