Otvoriť hlavné menu

Záhorské nárečie alebo záhoráčtina je západoslovenské nárečie, ktoré používajú ľudia v regióne Záhorie.

Nárečie patrí do južnej časti Západoslovenského nárečového makroareálu, ktorý je celkovo charakteristický tvrdou výslovnosťou, t.j. nepoužívaním mäkčeňov. Záhoráčtinu charakterizuje najmä tvrdá: výslovnosť slabík de; te; ne; le; di; ti; ni; li, vyslovovaním u namiesto l, nedodržiavaním pravidla rytmického krátenia, vyslovovaním dz namiesto ď a mnohé ďalšie osobitnosti. V niektorých prípadoch (napr. v delení podľa Mruškoviča) sa od záhorského nárečia odčleňuje skalické nárečie. Nárečie má korene v praslovanských jazykových prvkoch západoslovanského pôvodu a práve iba v záhoráčtine sa stále vyskytujú originálne praslovanské termíny. Záhorské nárečie je vďaka svojej geografickej polohe (na Slovensku, hraničí s Rakúskom a Českom) výrazne ovplyvňované aj nemčinou a češtinou.

Niektoré slová pochádzajúce z nemčiny sú napr.: zástera, nárečovo fjertoch, nemecky das Fürtuch; upraviť sa, zrichtovat sa, richten a mnohé iné. Niektoré slová prebraté z češtiny sú napríklad: iba, enem, jenom; gazdiná, hospodiň, hospodyně atď.

Záhorské nárečie sa používa predovšetkým v okresoch Skalica, Senica, Malacky a sčasti v okresoch Myjava a Bratislava IV, čo predstavuje veľmi hrubým odhadom 243 448 hovoriacich.

Pozri ajUpraviť

ZdrojeUpraviť