Zadné Meďodoly, dávnejšie aj Zadné Koperšády (poľ. Dolina Zadnich Koperszadów, Zadnie Koperszady i Koperszady Polskie, nem. Hintere Kupferschächten, maď. Hátsó Rézaknák) je dolina v Tatrách. Je to najväčšie a prvé východné odvetvie Javorovej doliny na rozhraní Vysokých a Belianskych Tatier.[1] Údolie je dlhé 3,5 km.[2]

Zadné Meďodoly
dolina
Horná časť doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Dunajec
Nadmorská výška 1 100 - 1 750 m n. m.
Súradnice 49°14′08″S 20°11′12″V / 49,2355°S 20,1867°V / 49.2355; 20.1867
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke z Tatranskej Javoriny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Zadné Meďodoly
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Topografia upraviť

Dolina na začiatku smeruje na juhovýchod, potom na východ pod Kopské sedlo. Na severe ju uzaviera Hrebeň Belianskych Tatier od Hlúpeho, cez Ždiarsku vidlu po Havran a Štefanov diel spadajúci na juhovýchod. Na východe hraničí s Prednými Meďodolmi a na juhovýchode od Doliny Bielych plies ju oddeľuje Hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Na východe hraničí s Prednými Meďodolmi a na juhovýchode od Doliny Bielych plies ju oddeľuje Hlavný hrebeň Vysokých Tatier.[3] Na juhozápade od Kolovej doliny ju oddeľuje hrebeň Jahnencov.[2]

Názov upraviť

Tomáš Mauksch názov odvodzuje od Medených lávok. Treba však vysloviť pochybnosti, lebo tieto dva objekty sú príliš od seba vzdialené. Z historických prameňov možno usúdiť, že sa ako v Predných, tak aj v Zadných Meďodoloch v dávnejších dobách baníčilo. Spomínajú sa dve banské štôlne v Kopskom sedle a ďalšie sa tiahli po hrebeni k Jahňaciemu štítu. Historické písomnosti, popri medených, spomínajú aj železnú žilu (Jakub Buchholtz). Haviari prichádzali sem z Kežmarku a zo Spišskej Belej. Stopy po banských šachtách sa časom stratili.[2]

Príroda upraviť

V dobe ľadovej bola pokrytá ľadom. V dolnej časti doliny rastie hustý les. V doline v dávnych dobách sa pásaval dobytok a ovce.[2]

Vodné toky upraviť

Dolinou preteká Meďodolský potok s mnohými prítokmi, z ktorých najväčší je Kolový potok.[2]

Turistika upraviť

Cez dolinu vedie   modro značkovaný turistický chodník z Tatranskej Javoriny cez Kopské sedlo do Tatranských Matliarov.[3] Dolinu navštevovali vedci už 18. storočí. V roku 1751 ju skúmala cisárska vedecká komisia vedená Jakubom Buchholtzom. V zimnom období prvými návštevníkmi, ktorí prešli dolinou boli Theodor Wundt a Jakub Horvay. Stalo sa to 16. mája 1884.[4]

Referencie upraviť

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online.
  2. a b c d e BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  3. a b Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  4. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť