Zipser Wilkür (wil(e)kür v strednej hornej nemčine znamenalo "rozhodnutie vôle/ľubovôľa") alebo spišské právo bol súhrn právnych noriem a zvyklostí spišských Nemcov, etnickej nemeckej skupiny, ktorá sa usadila v Spišskej župe Uhorského kráľovstva v dnešnom regióne Spiš (nem. Zips) v severovýchodnom Slovensku (ako aj malá časť v Malopoľskom vojvodstve v južnom Poľsku) počnúc stredovekom. Toto špecifické právo je najstarším nemeckým mestským právom, ktoré sa používalo na stredovekom Slovensku a tam kde platilo sa uplatňovali mestské výsady.

Spišská Kapitula, významné osídlenie spišských Nemcov a v pozadí Spišský hrad v zime

Zipser Willkür poskytovalo určitý stupeň lokálnej autonómie, ktorú uhorský panovník udelil mestským osídleniam obývaných spišskými Nemcami v ich komitáte (župe) v bývalom Uhorsku počas stredoveku. Zákon ratifikoval uhorský kráľ Ľudovít I. (známy aj ako Ľudovít Veľký). Hlavným mestom Spišského komitátu bola Levoča (nem. Leutschau).

Radnica v Levoči, kedysi hlavné mesto spišských Nemcov a Spišského komitátu

Spišskí Nemci žili na území dnešného Slovenska od 12. storočia, boli súčasťou podobne ako iné skupiny nemeckej diaspóry v strednej a východnej Európe procesom Ostsiedlung („nemecké osídlenie na východ“ významných častí strednej Európy a východnej Európy počas vrcholného stredoveku). Súvisia aj s ďalšou nemeckou komunitou zo stredovýchodnej Európy so stredovekými koreňmi, konkrétnejšie so sedmohradskými Sasmi v Sedmohradsku v strednom Rumunsku.

Privilégium uhorského kráľa Štefana V. z roku 1271 pre nemeckých kolonistov na Spiši im dalo aj výsadu riadiť sa vlastným obyčajovým právom, ktoré si priniesli z nemeckých krajín. V roku 1312 uhorský kráľ Karol Róbert I. z Anjou jeho okruh vymedzil na 24 spišských miest a obcí. Pôvodné zvykové mestské právo (nemecké právo), vychádzajúce z tzv. Saského zrkadla (Sachsenspiegel) sa ďalej na Spiši modifikovalo, neskôr bolo spísané do právnej knihy a v roku 1370 kodifikované v tzv. Zipser Wilkür.

Predstavovalo uzavretý právny systém ustanovení v trestných a občianskych záležitostiach. Pôvodne sa ním riadili všetky spišské mestá, ktoré vznikli v rámci tzv. saskej kolonizácie. Najdlhšie, do roku 1774, sa ním riadila Provincia 13 spišských miest.

Pôvodný exemplár Zipser Wilkür z roku 1370 sa nezachoval, medzi jeho najvýznamnejšie stredoveké odpisy patria redakcie z polovice 15. storočia zo Spišskej Soboty, zo začiatku 16. storočia zo Spišskej Novej Vsi a z rokov 1516 a 1540 z Levoče.

Najúplnejší text pôvodného Zipser Wilkür sa objavil v roku 1774 v práci Analecta Scepusii et profani, vydanej vo Viedni.