Zubáč veľkoústy

(Presmerované z Zubáč obyčajný)

Zubáč veľkoústy alebo staršie zubáč obyčajný (lat. Sander lucioperca, syn. Stizostedion lucioperca) je druh ryby z čeľade ostriežovité.

zubáč veľkoústy
Gös, Iduns kokbok.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sander lucioperca
Linnaeus, 1758
Synonymá
zubáč obyčajný, Stizostedion lucioperca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Z hospodárskeho (udržuje populácie plevelných rýb a má chutné mäso) aj športového hľadiska je to cenný druh (bojovná ryba).[2]

OpisUpraviť

Telo je pretiahnuté, z bokov sploštené. Hlava zakončená koncovými ústami. Vo veľkej tlame sa nachádza rad drobných zúbkov a na začiatku čeľuste má veľké tzv. psie zuby – caniny.[3] Na chrbte sa nachádzajú dve chrbtové plutvy, prvá vystužená tvrdými lúčmi, druhá mäkkými. Brušné plutvy sú umiestnené hneď za úrovňou prsných. Telo je sfarbené šedo s odtieňmi zelenej. V mladosti sú na bokoch zreteľné zvislé tmavé pruhy. Dorastá do dĺžky až 130 cm a hmotnosti 1 kg[3] (iný zdroj uvádza 8 až 15 kg[4]). Bežne sa dožíva 15 rokov.[3] Najstarší známy exemplár mal 25 rokov.[chýba zdroj]

VýskytUpraviť

Pôvodnou domovinou zubáča je povodie Dunaja a Volgy. Odtiaľ sa postupne rozšíril do strednej a ďalej do západnej Európy. Obýva predovšetkým veľké, pomaly tečúce úseky riek, údolné nádrže a rybníky. Ide o druh, ktorý je veľmi chúlostivý na kvalitu vody a stredne náročný na obsah kyslíka.[3]

Žije aj v slanej vode Kaspeckého a Čierneho mora, trie sa v sladkej vode.[2]

PotravaUpraviť

V mladosti sa živí predovšetkým planktónom, mäkkýšmi a ďalšími bezstavovcami (hlavne perloočky[3]). V dospelosti prijíma výhradne drobnejšie druhy rýb. Dôležité sú Acerina cernua, Perca fluviatilis a Alburnus alburnus[3].

RozmnožovanieUpraviť

Zubáč veľkoústy pohlavne dospieva vo veku 3 – 5 rokov. Trie sa v období od apríla do mája. V tomto období samec vyčistí v plytčinách určitý úsek dna a vytvorí hniezdo. Naň potom samica nakladie ikry. Samec znášku stráži a chráni pred prípadnými predátormi až do vyliahnutia poteru a potom aj vyliahnutú mlaď.[3]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Freyhof, J. & Kottelat, M. 2008. Sander lucioperca . The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T20860A9231839. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2008.RLTS.T20860A9231839.en. Prístup. 16. február 2020.
  2. a b ANDĚRA, Miloš. Velká kniha živočichů : hmyz, ryby, obojživelníci, plazi, ptáci, savci : [1582 barevných ilustrací]. 3. vyd. Bratislava : Príroda, 2001. 344 s. ISBN 80-07-00863-2. S. 222.
  3. a b c d e f g Holčík J., Hensel K.. Ichtyologická príručka. 1971. vyd. Bratislava : Obzor. (126)
  4. Příroda České republiky (průvodce faunou). [s.l.] : Academia, 2007. 439 s. ISBN 978-80-200-1569-3.

Iné projektyUpraviť