Zuzana Homolová

slovenská speváčka

Zuzana Homolová, vlastným menom Dobromila Baloghová (* 17. august 1948, Ružomberok)[1] je slovenská výtvarná pedagogička, speváčka, folková pesničkárka a moderátorka.[1]

Zuzana Homolová
Zuzana Homolová
Základné informácie
Rodné meno Dobromila Baloghová
Narodenie 17. august 1948 (76 rokov)
Ružomberok, Česko-Slovensko
Bydlisko Bratislava
Alma mater Filozofická fakulta UPJŠPrešove
Pôsobenie speváčka
Žáner folk, blues, ľudové balady
Webstránka trojkazh.sk

Životopis

upraviť

V roku 1972 absolvovala štúdium slovenského jazyka a výtvarnej výchovy na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove (dnes súčasť Prešovskej univerzity).[1] Chodila na Ľudovú školu umenia, bola členkou Študentského divadla Karola Horáka pri FF UPJŠ. Roky 1968 – 1969 strávila na francúzskej L'Université de Poitier v Tours. Od roku 1972 žije v Bratislave. V rokoch 1972 – 1975 pracovníčka Krajského osvetového strediska, od roku 1975 učí na výtvarnom odbore LŠU v Bratislave. Je úspešnou pesničkárkou.

S folkovou hudbou sa zoznámila počas štúdií vo Francúzsku. Po návrate na Slovensko sa začala venovať najmä slovenským ľudovým baladám, ktoré vyhľadávala v zborníkoch ľudových piesní a hrávala ich v duchu folkového revivalu šesťdesiatych rokov len sama, v sprievode gitary.

V polovici sedemdesiatych rokov sa zoznámila s českým pesničkárom Jaroslavom Hutkom, ktorý v tom čase robil podobnú objaviteľskú prácu s moravskými ľudovými baladami zo zbierok Františka Sušila. Vďaka čoraz častejším koncertom získala v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch ako pesničkárka značnú popularitu najmä v Česku. Ako jediný slovenský pesničkár sa stala členkou českého folkového združenia Šafrán.

V rokoch 19741978 si zahrala postavu Amfitríty v legendárnej inscenácii slovenskej maloformistickej scény Ostrovy v Divadle u Rolanda (spolu Jarom Filipom, Petrom Belanom a Ivanom Hudecom). Zároveň hrala svoje balady aj na profesionálnej scéne Divadla P. O. Hviezdoslava, v hre Petra Kováčika: Krčma pod zeleným stromom.

V osemdesiatych rokoch sa začala jej užšia spolupráca s bratislavským združením pesničkárov Slnovrat. V tomto období sa Homolová popri ľudových baladách začala venovať aj vlastnej tvorbe a zhudobňovaniu textov z okruhu členov Slnovratu (Pavel Malovič, Ivan Hoffman, Miloš Janoušek) a básní Viery Vincovej.

V rokoch 19992000 moderovala pod názvom Urobme si ticho cyklus koncertov, ktorý v spolupráci s bratislavským Divadlom a.ha. a DK Zrkadlový háj pripravovala Slovenská televízia.

V rokoch 19891995 vydala tri albumy v spolupráci s významnými hudobníkmi českej folkovej, rockovej a džezovej scény (Vladimír Merta, Jan Hrubý, Alan Vitouš, Vlasta Redl, Jiří Stivín a i.)[2]

Výraznú zmenu v jej hudobnom smerovaní, namierenom až na územia súčasnej world-music, znamenalo stretnutie s huslistom Samom Smetanom. Ako tandem vystupovali už od konca deväťdesiatych rokov a dvojica Homolová-Smetana, rozšírená o ďalších hudobníkov (Dano Salontay, Ajdži Sabo, Marián Varga, Oskar Rózsa, Eddy Portella, Rasťo Andris a Juraj Korec) nahrala aj album Tvojej duši zahynúť nedám, ktorý získal ocenenie Aurel 2005. Od roku 2006 vystupujú spolu s gitaristom Milošom Železňákom ako skupina, nazvaná Trojka Zuzany Homolovej. Ich album Ňet vekšeho rozkošu bol nominovaný na cenu Radio Heard Awards 2013.[3]

Diskografia

upraviť

Prvá gramofónová nahrávka

  • 1973: Išlo dievča po vodu / Býval v horách jeden mlynárOpus (SP)

(malá vinylová platna, tzv. singlovka so stranou A a B)

Vlastné albumy

Spolupráca na albumoch iných interpretov

Televízia (výber)

upraviť
  • Otec môj a mati moja 1 – 4 (STV 1970 – 1973)
  • Pustime si ticho (STV 1983)
  • Dvojkoncert Zuzana Homolová, Vladimír Merta, Jiří Stivín (STV 1990)
  • Pesničkári slovenskí (STV 1992)
  • Vianoce so slovenskými pesničkármi – (STV 1992)
  • Zahrada (ČT 1996) – hosť koncertu Vlastu Redla v Malostranskej besede
  • Sešli se... (ČT 1996) – záznam koncertu J. Pavlicu s Hradišťanom a hostí
  • Šafrán v Zrkadlovom háji (STV 1998) – záznam koncertu pesničkárskeho združenia Šafrán
  • Pocta Krylovi (STV 1999) – záznam koncertu

Referencie

upraviť
  1. a b c Zuzana Homolová [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
  2. Známá slovenská písničkářka Zuzana Homolová vydává „utajené album“ [online]. idnes.cz, 2011-01-26, [cit. 2016-02-02]. Dostupné online.
  3. Zuzana Homolová [online]. csmusic.sk, [cit. 2016-02-02]. Dostupné online.
  4. Keď vojačik narukoval [online]. Bratislava: Slnko records, 2018-11-30, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
  5. GAHÉROVÁ, Vladimíra. Zuzana Homolová: Pri pochode na smrť nie je veselo. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2019-03-24. Dostupné online [cit. 2023-04-15]. ISSN 1336-197X.
  6. Šak je to láska zlá [online]. Bratislava: Slnko records, 2018-11-30, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
  7. STRÝČKOVÁ, Katarína. Pesničkárka Zuzana Homolová: Aj o domácom násilí kedysi vznikali pesničky. Ženy sa z toho potrebovali vyspievať. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-08. Dostupné online [cit. 2023-04-15]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť