Šiator (vrch)
Šiator (659,7 m n. m.[1][2]) je druhý najvyšší vrch Cerovej vrchoviny. Leží nad obcou Šiatorská Bukovinka, približne 9 km južne od Fiľakova.[3]
| Šiator | |
| vrch | |
 Vrch nad hradom Šomoška
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Lučenec |
| Obec | Šiatorská Bukovinka |
| Pohorie | Cerová vrchovina |
| Podcelok | Hajnáčska vrchovina |
| Povodie | Ipeľ |
| Nadmorská výška | 659,7 m n. m. |
| Súradnice | 48°10′34″S 19°50′28″V / 48,176°S 19,841°V |
| Geologické zloženie | Vápenec, Dolomit |
| Najľahší výstup | lesom zo Šiatorskej Bukovinky |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hajnáčska vrchovina.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Lučenec a v katastrálnom území obce Šiatorská Bukovinka.[5][6] Šiator tvorí samostatný masív, ktorého južným a východným úpätím vedie hranica s Maďarskom, no celý patrí do povodia Ipľa.[3] Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Opis upraviť
Šiator leží nad obcou a hraničným priechodom Šiatorská Bukovinka, ku ktorému vedie cesta I/71 z Lučenca. Tá vedie údolím potoka Belina, ktorá oddeľuje susedný, juhozápadne susediaci masív vrchu Karanč (725 m n. m.). Západne susedí vrch Lazy (565 m n. m.), severne Duhár (477 m n. m.) a východnému horizontu dominuje Dunivá hora (598 m n. m.). Západnú časť masívu odvodňuje Belina, južnú časť jej prítok Vaskapu patak a z východnej a severnej časti prúdi voda Bukovinským potokom rovnako do Beliny a ďalej do Ipľa. Najbližšími sídlami sú na západnom úpätí situovaná Šiatorská Bukovinka, na južnom maďarská obec Somoskőújfalu.[3]
Výhľady upraviť
Šiator pokrýva lesný porast, ktorý umožňuje len veľmi obmedzený výhľad. Vďaka nadmorskej výške a polohe je však z otvorenejších lokalít zaujímavý výhľad a okrem susedných vrchov je pri vhodných podmienkach sú pozorovateľné Sitno, Javorie, Poľana, Kráľova hoľa, Stolica i Kékes, ojedinele i vrcholy Tatier.[7]
Prístup upraviť
Na vrchol nevedie značkovaný turistický chodník a prístup je lesom z obce Šiatorská Bukovinka. Severným úpätím Šiatra vedie údolím Bukovinského potoka 
značkovaná trasa z obce ku hradu Šomoška.[3]
Referencie upraviť
- ↑ Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 122.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-03]. Dostupné online.