Bohuslav Tablic (* 6. september 1769, České Brezovo – † 21. január 1832, Kostolné Moravce) bol slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik, evanjelický kňaz; básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu.

Bohuslav Tablic
slovenský básnik, prekladateľ a literárny historik
Bohuslav Tablic
Narodenie6. september 1769
České Brezovo, Habsburská monarchia, (dnes Slovensko)
Úmrtie21. január 1832 (62 rokov)
Kostolné Moravce, Rakúske cisárstvo
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Bohuslav Tablic

Životopis upraviť

Jeho otec bol učiteľ Martin Tablic a matka Mária rod. Makovínyová. Vzdelanie získaval v rokoch 1781 – 1783 v Dobšinej, v rokoch 1783 – 1789 v Bratislave (evanjelické lýceum) a v rokoch 1790 – 1792 v nemeckej Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu, angličtinu a francúzštinu. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom Societas slavica a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach založil Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Bol členom básnického združenia organizovaného Antonínom Jaroslavom Puchmajerom.[1] Pôsobil ako evanjelický kazateľ, v roku 1827 sa stal konseniorom a v roku 1829 seniorom.

Tvorba upraviť

Literatúre sa venoval už počas štúdií v Jene. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske a právne knihy s ľudovýchovným zameraním, ale tiež prekladal z nemčiny, angličtiny a maďarčiny. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov (Jozef Miloslav Hurban a i.). Každý zo štyroch dielov obsahuje polovicu pamätí a polovicu poézie. Paměti obsahujú charakteristiky 77 uhorských básnikov a veršovníkov, Poezye zas príležitostné, intímne, galantné, klasicistické, rokokové, anakreontické a lyrické básne, ódy, elégie a selanky, bájky, anekdoty, baladické piesne a burlesky, ktoré sú ako jeho pôvodnou tvorbou, tak i prekladmi rôznych autorov.

Dielo upraviť

1802 – Dva zpěvy, báseň pri príležitosti inštalácie Daniela Krudiho

  • 1802 – Zpěv pieridských Muz skalickým Zuzannám k svátku jejich jména
  • 1803 – Zuzanna babylonská. Zpěv skalickým Zuzanám k svátku jejich jména
  • 1803 – Světlo literního umění, o pôsobení Juraja Palkoviča na bratislavskom lýceu
  • 1803 – Zlaté poutko, svadobné blahoželanie
  • 1804 – Památné príhody Štěpána Pilaríka
  • 1805 – Slovenští veršovci, výber básní starších slovenských básnikov
  • 1806 – Junina obět. Masopustní báseň…
  • 1806 / 1812 – Poezye. Paměti česko-slovenských básnířův ane veršovců, kteříž se buďto v Uherské zemi zrodili, aneb aspoň v Uhřích živi byli (4 zväzky), prvý ucelený prehľad literárneho vývinu u nás
  • 1809 – Slovenští veršovci, II. diel.
  • 1809 - Pieseň o zbojníkovi Jánošíkovi (bez krstného mena, v pôvodnom zápise spred r. 1781: Pisen o Janosikowi Zbognikowy) aj sprievodný životopis historického Juraja Jánošíka.
  • 1813 – Lidomil, poučující, kterak by lidé… šťastně retování býti mohli
  • 1819 – Kratičká dietetika, to jest zpráva k zadržení dobrého řádu života a k zachování tudy stálého zdraví a ž do nejpozdnější starosti
  • 1820 – Lidomil veršami vyobrazený
  • 1820 – Slabikář pro školy velebného Baňského okolí
  • 1823 – Radostné jubileum aneb padesátiletí kazatelského uřadu… Pavla Šramka

Pamiatky upraviť

  • hrob s náhrobníkom v Kostolných Moravciach
  • pamätná tabuľa od L.J. Šalouna (1930)
  • zlomok literárnej pozostalosti (dielo, korešpondencia a fotodokumentačný materiál v LAMS)

Referencie upraviť

  1. Devatenácté století slovem i obrazem: Dějiny politické a kulturní. Díl I. Svazek druhý, nakladatel J.R.Vilímek, str.1046.

Literatúra upraviť

Externé odkazy upraviť