Hus bieločelá
Hus bieločelá alebo hus beločelá[2] (Anser albifrons) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi v arktickej časti Eurázie a Severnej Ameriky. Nominátna rasa Anser albifrons albifrons žije najmä v Eurázii, hniezdi v arktickom pásme tundry, na Slovensku je migrant a zimný hosť.[3] Počet hniezdnych párov v Európe je 62 000 - 72 000, prebieha veľký nárast populácie.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hus bieločelá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, populácia v Európe je stabilná. V severnej Amerike za posledných 40 rokov ich stavy štatisticky významne stúpli o 5500% (to znamená 173% za dekádu). Treba tiež poznamenať, že spomínaný prieskum pokrýval asi 50% plochy rozšírenia v severnej Amerike.[1]
| Hus bieločelá | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Anser albifrons Scop., 1768 | |
| Synonymá | |
| hus beločelá | |
 Mapa rozšírenia husi bieločelej | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Hus bieločelá meria 65-78 cm, rozpätie krídel má 130-165 cm[5] a váži 2-3 kg. Podobá sa husi divej. Odlišuje sa tmavšou sivou farby krku a hlavy na ktorej výrazne svieti biela koreňová časť zobáka a čela. Na brušnej strane má výrazné čierne pásy a škvrny. Zobák je mäsovopomarančový s bielym nechtom na konci. Nohy sú pomarančové.
Mláďatá nemajú bielu škvrnu pri zobáku a zobák majú žltosivý s hnedým nechtom na konci. Nohy sú matnejšie ako u dospelých.[6]
Hlas upraviť
Ozývajú sa často. Majú nápadné volanie "kli-lik, kil-lik" alebo "lilik - lilik"[7]. Je to jasný hlas dvojslabičný hlas. Znie vyššie a rýchlejšie ako u husi divej. Na paši vydávajú podobný gagot ako hus divá "gragagaga".
Výskyt a stav na Slovensku upraviť
Na Slovensku prebieha jesenná migrácia od konca septembra. Pozorovania sú z celého územia Slovenska. Najviac údajov pochádza od veľkých riek a vodných nádrží. Jarný ťah vrcholí v mesiaci marec. Hlavné zimoviská sú pri rieke Morave, Dunaji na Východoslovenskej rovine. Na Východnom Slovensku sú zaznamenávané väčšie počty z toho dôvodu, že tadiaľ vedie migračná trasa z ich zhromaždišťa z pusty Národného parku Hortobágy. Ťažko sa získavajú presné počty, lebo kŕdle sa miešajú s husou siatinnou.[3] Odhad počtu zimujúcich jedincov je 3000 - 35000 (r. 2006).[4]
Hniezdenie upraviť
Hniezdiská husi bieločelej sú od arktickej tundry bez vegetácie až po krovinatú tundru. Zo zimovísk sa sem vrátia v strede mája. Na tie najsevernejšie položené až uprostred júna. Po návrate nepristúpia ihneď k hniezdeniu. Zo začiatku sa v pároch alebo v malých skupinkách zdržujú v blízkosti hniezdisk a so stavbou hniezd začnú až uprostred júna. V tom čase sa už intenzívne topí sneh.
Hniezdo je voľná stavba z trávy a z paličiek. Pred kladením je hniezdo dobre vystlané páperím. V čase pŕchnutia nevedia lietať ani dospelé ani mláďatá. Vytvárajú veľké kŕdle a v prípade nebezpečenstva hľadajú útočisko na voľnej hladine. Od prostriedku augusta už vedia znovu lietať a letuschopné sú v tom čase aj mláďatá. Krátko na to začne migrácia na zimoviská. Zvyčajne už žiadna hus bieločelá nie je koncom septembra na hniezdisku.
Potrava upraviť
Na hniezdisku sa pasie na rôznych trávach, najmä Eriophorum angustifolium. Počas obdobia pŕchnutia sa živí aj prasličkami. Najmä na zimoviskách majú svoj podiel v jej potrave i Lipnicovité, oziminy a semienka rôznych rastlín.
Ochrana upraviť
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1380 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8]
Galéria upraviť
-
Za letu sú nápadné čierny priečne pásy na brušnej strane a tmavšia sivá krku a hlavy, svietiaca biela okolo zobáka -
Vajíčko, múzeum Wiesbaden -
Na hniezde -
Ilustrácia - na vode s húsatami -
Letiaci kŕdeľ, chránené územie Meerbruchwiesen, Nemecko -
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie upraviť
- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
- ↑ a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hus bieločelá, str.113-115, Darolová, A., Jureček, R.). ISBN 80-224-0714-3.
- ↑ a b Atlas vtákov – hus bieločelá [online]. SOS/BirdLife Slovensko, [cit. 2016-02-21]. Dostupné online.
- ↑ JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
- ↑ FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
- ↑ PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
- ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hus bieločelá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hus bieločelá
Wikislovník ponúka heslo Hus bieločelá
Externé odkazy upraviť
- Hlas husi bieločelej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Anser albifrons na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Anser albifrons na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blässgans na nemeckej Wikipédii.