Steny (Malá Fatra)
Steny je názov rozsiahleho masívu v centrálnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Leží medzi Hromovým a Poludňovým grúňom, približne 6 km juhovýchodne od Terchovej.[1] Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.[2]
| Steny | |
| vrch | |
 Masív Stien
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Žilina, Martin |
| Obce | Terchová, Šútovo |
| Časť | Krivánske Veterné hole |
| Pohorie | Malá Fatra |
| Podcelok | Krivánska Fatra |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 626,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′29″S 19°03′38″V / 49,1913°S 19,0605°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke od Chaty Vrátna cez Poludňový grúň
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Steny | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Masív tvoria dva vrcholy, oddelené sedlom v Stenách (1 476 m n. m.):
- Severný vrchol (1 534,6 m n. m.[3]) je nižší z dvojice vrcholov a nachádza sa v severnej časti masívu. Severne susedí Poludňový grúň (1 446 m n. m.), cez ktorý naň vedie značkovaný chodník od Chaty Vrátna.[4]
- Južný vrchol (1 626,5 m n. m.[3], pôvodne uvádzaných 1 572 m n. m.) dosahuje výškové maximum masívu a leží na jeho južnom okraji. Na vrchole sa stáča hlavný hrebeň, ktorý pokračuje juhozápadným smerom k vrchu Hromové. Na východných svahoch sa nachádzajú Mojžišove pramene.[5]
Poloha upraviť
Masív Stien sa nachádza v severnej polovici pohoria, v strednej časti geomorfologického podcelku Krivánska Fatra a jej najatraktívnejšej časti Krivánske Veterné hole.[6] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územie obcí Terchová a Šútovo. Najbližšími vrcholmi v hlavnom hrebeni je juhozápadne ležiace Hromové (1 637 m n. m.) a severne situovaný Poludňový grúň (1 446 m n. m.), juhovýchodne susedí vrch Úplaz (1 450 m n. m.). Západné svahy klesajú do Vrátnej, východné sa zvažujú do Šútovskej doliny.[5]
Opis upraviť
Skalnato-lúčnatý hrebeň Stien v strednej časti Krivánskej Fatry dosahuje výškové maximum na svojom južnom okraji. Hlavný hrebeň z južného vrcholu klesá juhozápadným smerom do sedla za Hromovým, ktoré ho oddeľuje od vrchu Hromové (1 637 m n. m.). V strednej časti sa nachádza plytké sedlo v Stenách (1 475,5 m n. m.), severne od ktorého kulminuje masív severným vrcholom na hodnotu 1 535 m n. m. Odtiaľ hlavný hrebeň klesá severným smerom na (z tohto smeru) nevýrazný Poludňový grúň (1 446 m n. m.). Svahy smerom k Vrátnej doline sú lavinózne a celú západnú časť odvodňujú prítoky Varínky. Východné svahy, zvažujúce sa do Šútovskej doliny, odvádzajú vodu Šútovským potokom do Váhu. Šútovskému potoku odvádzajú vodu i Mojžišove pramene, ktoré vyvierajú na východnom svahu Stien. Pred samotným sútokom však ešte vytvárajú Šútovský vodopád.[5]
Nižšie časti masívu na západnej strane patria do Národnej prírodnej rezervácie Chleb, juhovýchodné zasahujú do NPR Šútovská dolina. Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra.[5]
Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nasledovná nadmorská výška:
- Severný vrchol – 1 534,60 m n. m.
- Južný vrchol – 1 626,46 m n. m.
- Sedlo v Stenách – 1 475,51 m n. m.
- Sedlo za Hromovým – 1 608,44 m n. m.[3]
Výhľady upraviť
Skalnato-lúčnatý masív Stien bez vyššieho porastu umožňuje výborný kruhový výhľad na široké okolie. Čiastočne ho obmedzujú vyššie vrchy hlavného hrebeňa, napriek tomu je z celého hrebeňa Stien možné pozorovať väčšinu vrchov Krivánskej Fatry. Tak ako zo susedných vrchov, aj zo Stien je pri vhodných podmienkach možné pozorovať Oravskú Maguru, Chočské vrchy, Západné a Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Vtáčnik, Javorníky, Kysuckú vrchovinu, no tiež pohraničné pásmo Kysuckých, Oravských a Moravsko-sliezskych Beskýd.[7]
Prístup upraviť
- po
červenej značke hlavným hrebeňom:
- zo Snilovského sedla cez Hromové a sedlo za Hromovým
- zo sedla Medziholie cez Poludňový grúň
- po
žltej značke z Vrátnej okolo chaty na Grúni cez Poludňový grúň - po
zelenej trase zo Šútova okolo chaty pod Chlebom a cez sedlo za Hromovým[5]
Referencie upraviť
- ↑ Malá Fatra - Vrátna, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ mapový portál HIKING.SK. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-01-01. Dostupné online [cit. 2023-01-29]. ISSN 1339-844X.
- ↑ a b c Výskum a ochrana Malej Fatry [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2017, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-09-04]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Steny (Malá Fatra)
