Štít (vrch v Slovenskom krase)
Štít[1] (851,2 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Honce, približne 8 km západne od Rožňavy.[5]
| Štít | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Plešivec |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Plešivská planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 851,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′11″S 20°24′40″V / 48,653°S 20,4112°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Honce |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Plešivec.[1] Najbližším sídlom sú severne situované Honce, severozápadne sa nachádza Štítnik a východne Rožňavské Bystré, Rakovnica a Kružná.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras a na severné svahy zasahuje prírodná rezervácia Gerlašské skaly.[2]
Opis
upraviťŠtít leží na severnom okraji rozsiahlej Plešivskej planiny a je jej najvyšším vrchom. Západne sa nachádza Roveň (683 m n. m.), Hrádok (809 m n. m.), Klen (600 m n. m.) a Slovenská skala (622 m n. m.), južne Železné vráta (737 m n. m.), Ostrý vŕšok (775 m n. m.), Vlčí štít (814 m n. m.) a Červený kopec (802 m n. m.), východne Roveň (528 m n. m.), Dievčenská skala (660 m n. m.), Rákoš (800 m n. m.), Nad Bystrianskou studňou (760 m n. m.), Gerlašská skala (752 m n. m.) a Turecká (953 m n. m.) a severne Košarisko (765 m n. m.), Repisko (796 m n. m.) a Sivá skala (740 m n. m.).[2] Lokalitu odvodňuje Hončiansky potok do riečky Štítnik v povodí rieky Slaná. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, časť Nízkych Tatier, hrebeň Vysokých Tatier, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značená turistická trasa, no severným a východným úbočím prechádza 
modro značený turistický chodník. Ten vedie od západu zo Štítnika, severným úbočím prechádza prírodnou rezerváciou Gerlašské skaly a stáča sa južným smerom k Plešivcu.[5]
Referencie
upraviť- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-20]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-20]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-20]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-20]. Dostupné online.