Ostrý vŕšok (vrch v Slovenskom krase)
Ostrý vŕšok[1] (775,1 m n. m.[2][3]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Kunova Teplica, približne 9 km západne od Rožňavy.[5]
| Ostrý vŕšok | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Plešivec |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Plešivská planina |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 775,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°36′56″S 20°24′27″V / 48,6156°S 20,4075°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Plešivca |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v severozápadnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Plešivská planina.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Plešivec.[1] Najbližším sídlom je západne situovaná Kunova Teplica, južne leží Pašková a Plešivec, juhovýchodne Slavec, východne Brzotín a Kružná a severne Rakovnica, Rožňavské Bystré, Honce a Štítnik.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[2]
Opis
upraviťOstrý vŕšok leží na západnom okraji strednej časti Plešivskej planiny. Severným smerom sa nachádza Trojštít (672 m n. m.), Železné vráta (737 m n. m.), Štít (851 m n. m.), Vlčí štít (845 m n. m.), Nad Bystrianskou studňou (760 m n. m.), Turecká (953 m n. m.) a (ďalší) Vlčí štít (814 m n. m.), východným leží Červený kopec (802 m n. m.), Veľký vrch (634 m n. m.) a Malý vrch (744 m n. m.), južným Nízka planina (570 m n. m.) a Dubník (696 m n. m.) a západným Pipíš (594 m n. m.), Veterník (610 m n. m.), Červená chrasť (483 m n. m.), Slovenská skala (622 m n. m.), Klen (600 m n. m.) a Hrádok (809 m n. m.).[2] Planina nemá stále riečne toky, no západné úbočie odvodňuje riečka Štítnik, patriaca do povodia Slanej. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, ojedinele tiež východnú časť Nízkych Tatier a hrebeň Vysokých Tatier, Volovské vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značená turistická trasa, no východne prechádza 
modro značený turistický chodník z Plešivca cez Gerlašskú skalu do Štítnika.[5]
Referencie
upraviť- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 84.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-08-24]. Dostupné online.