Štefan Polyák

JUDr. Štefan Polyák (prídomok Polyák de Szabolcs, * 2. júl 1882, Budapešť, Maďarsko – † 6. máj 1946, Baden-Baden, Nemecko) bol slovenský podnikateľ, slovenský a československý politik a medzivojnový poslanec Národného zhromaždenia za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu, v období vojnovej Slovenskej republiky pôsobil ako štátny tajomník na Ministerstve zahraničného vecí.

Štefan Polyák
Štefan Polyák
poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1925 – 1935
senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade
1935 – 1939
poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade
1939 – 1945
Biografické údaje
Narodenie2. júl 1882
Budapešť, Maďarsko
Úmrtie6. máj 1946 (63 rokov)
Baden-Baden, Nemecko
Politická stranaHSĽS
Profesiaroľník, statkár
Vierovyznanierímskokatolícke
Spojený erb Vojtecha Polyáka de Szabolcs a Kláry Eichler na fasáde kaštieľa v Trenčíne-Záblatí.

Narodil sa v rodine Vojtecha Polyáka (de Szabolcs) a jeho manželky barónky Kláry Eichlerovej. Navštevoval jezuitské gymnázium Kalsburgu pri Viedni a gymnázium Budapešti, kde následne po vysokoškolských štúdiách zložil doktorát práv. Neskôr získal si diplom agronómie na hospodárskej akadémii Magyarórváre. Po otcovi prevzal hospodárenie na statku v Záblatí. Potom bol hlavným slúžnym a neskoršie sa stal honorárnym županom hlavného notára. V tomto období absolvoval viacero študijných ciest, počas ktorých pozoroval poľnohospodárske, všeobecné a národohospodárske hospodárske pomery vo viacerých krajinách. Precestoval takmer všetky európske štáty a štáty Južnej Ameriky. Zúčastnil sa tiež Prvej svetovej vojny ako dôstojník a jazdecký kapitán. Po okresných voľbách v roku 1923 stal sa členom trenčianskeho okresného výboru. Zúčastnil sa na práci v rozličných hospodárskych organizáciách a korporáciách. Bol členom Poradného zboru pre vedenie pozemkovej reformy na Slovensku, členom Generálnej paritnej komisie pre poľnohospodárske robotníctvo slovenské a mnohých iných. [1]

V parlamentných voľbách v roku 1925 sa stal poslancom za HSĽS. Poslancom sa stal aj po parlamentných voľbách v roku 1929. V oboch volebných obdobiach v snemovni pôsobil v rozpočtovom a poľnohospodárskom výbore, ako aj v zahraničnom výbore.[2][3] Po vstupe strany do vlády bol expertom strany pre národohospodárske otázky. Zúčastnil sa na medziparlamentnej obchodnej konferencii v Paríži a medziparlamentnej Únie Londýne. Po parlamentných voľbách v roku 1935 prestúpil do hornej komory parlamentu. Ako senátor zasadal v národohospodárskom, rozpočtovom a zahraničnom výbore.[4]

Po voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 sa stal poslancom.[5] V roku 1938 bol súčasne poverený vedúcim Obchodnej priemyselnej komory Bratislave .V roku 1939 stal sa členom širšieho predsedníctva HSĽS. Poslancom bol počas celého obdobia existencie Slovenského štátu. V apríli 1939 bol na návrh Tisovej vlády menovaný do funkcie vedúceho hospodárskeho odboru na ministerstve zahraničia, ako aj do funkcie splnomocneného ministra (štátneho tajomníka) ministerstva zahraničia a mimoriadneho vyslanca.[6]

Na jar 1945 pred príchodom frontu evakuoval s manželkou a synom do Švajčiarka, kde aj zomrel.[7] Po jeho úteku mu bol skonfiškovaný všetok majetok, vrátane kaštieľa vo Veľkom Záblatí (dnes súčasť Trenčína).[8]

ReferencieUpraviť

  1. Minister Dr. Polyák 60-ročný. Slovák (Bratislava), 4.7.1942, roč. XXIV, čís. 149, s. 4.
  2. Register - menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  3. Register - menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  4. Register - menný [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  5. Snem Slovenskej krajiny - stenozáznam z 1. schôdze [online]. Spoločná Česko - Slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  6. Poslanec dr. Štefan Polyák mimoriadnym vyslancom a splnomocneným ministrom.. Slovák, 4.4.1939, roč. XXI, čís. 79, s. 3.
  7. BRABENC, Vojtech. Právo a právnici v Trenčíne [online]. [Cit. 2021-12-01]. Dostupné online.
  8. Konfiškácia 9.583 ha pôdy Nemcov, Maďarov zradcov. Pravda (Bratislava), 4.8.1945, roč. 1945, čís. 134, s. 2.

Externé odkazyUpraviť